Tip na článok
Kaitlyn Johnsonová: Sedemročné dievčatko malo agresívnu formu
leukémie. Po aplikovaní unikátnej terapie sa zdá, že choroba je
preč. Aspoň zatiaľ.

Jedna z najväčších noviniek v boji s rakovinou. Dievčatku pomohli „preprogramované“ bunky

Lekári geneticky upravia imunitné bunky pacienta s nádorovou chorobou tak, aby zlikvidovali rakovinu krvi.

Liečba ešte len čaká na schválenie Americkej liekovej agentúry, FDA, ale už má za sebou prvých vyliečených pacientov v Amerike aj v Európe. Terapia napríklad zachránila život sedemročnej Kaitlyn.

Choroba bez kontroly

Kaitlyn Johnsonová ide do svojho prvého letného tábora. Teší sa, ale má aj obavy. Je to prvýkrát v jej živote, čo odchádza z domu niekam inam ako do nemocnice. Bola jej domovom od osemnástich mesiacov, keď jej diagnostikovali zákernú chorobu.

Boj na život a na smrť: Liečba prostredníctvom modifikovaných T-lymfocytov má aj tienistú stránku. Imunitný systém po ich aplikovaní začne besnieť. Hovorí sa tomu cytokínová búrka.
Boj na život a na smrť: Liečba prostredníctvom modifikovaných T-lymfocytov má aj tienistú stránku. Imunitný systém po ich aplikovaní začne besnieť. Hovorí sa tomu cytokínová búrka.
Martin Domok

Akútna lymfoblastová leukémia je najčastejšou leukémiou detí a mladých ľudí. Takmer deväťdesiatim percentám pacientov zachráni život chemoterapia. Ale niekedy liečba nie je dosť presvedčivá, aby prekonala bujnenie nádorových buniek a rakovina sa vráti. Bol to aj Kaitlynin prípad. Leukémia sa stále vracala a lekári ju nedokázali dostať pod kontrolu. Možnosti sa míňali. Zostala posledná a veľmi riskantná. Zaradenie malej pacientky do klinickej štúdie, kde chceli použiť génovú terapiu na povzbudenie imunitného systému dievčatka.

Vyzbrojený imunitný systém

Špeciálne upravené vlastné bunky malej pacientky mali vďaka manipulácii v laboratóriu získať schopnosť likvidovať rakovinu tak, ako to robí imunitný systém, keď do organizmu prenikne vírus alebo baktéria.

Vedci na to použili T-lymfocyty, ktoré v tele fungujú ako imunitný dozor. Dokážu nádorovú bunku spoznať a zničiť, len na to potrebujú ten správny impulz. Imunitný systém jednoducho treba vyladiť pred tým, ako začne bojovať s rakovinou.

T-bunky treba vybrať z chorého telíčka, vyzbrojiť novým proteínom, ktorý je zacielený na nádorovú bunku, a vrátiť do tela pacientky vo veľkých množstvách. V laboratóriu tak vznikli takzvané CAR T-lymfocyty, ktoré v tele vyhľadajú receptor CD19 na povrchu leukemických buniek a spoja sa s ním presne tak, ako keď si staviate lego. CD19 je poznávací znak mnohých buniek v tele. V prípade, keď má pacient leukémiu, je tento znak charakteristický pre nádorové bunky.

Druhým krokom je deštrukcia. Tú už T-bunka zvládne. Je na to určená. Aplikácia liečby trvá pár minút. Ale zázrak sa nekoná na druhý ani na tretí deň. Malých pacientov čakajú ťažké chvíle, lebo nový imunitný systém sa dokáže v tele správať ako odtrhnutý z reťaze.

Ťažké rozhodovanie

Rodičom nezostávalo veľa možností. Keď nič neurobia, dievčatko zomrie. Keď ho dajú do štúdie, tiež môže zomrieť. Rozhodli sa, že nemajú čo stratiť a odcestovali do Detskej onkologickej nemocnice vo Filadelfii, kde malo podstúpiť terapiu.

Prvá pacientka, ktorá liečbu odskúšala, bola po troch týždňoch bez rakoviny. Ale nemusel to byť Kaitlynin prípad. Navyše jej hrozilo, že ju zabije samotná liečba. To, čo v tele po aplikácii buniek nastane, sa volá cytokínová búrka - imunitný systém začne besnieť. V tele nastane chaos, agresívne CAR T-lymfocyty zabíjajú hlava-nehlava aj zdravé bunky. Miliardy buniek umierajú jedna za druhou a telo zaplavujú lavíny mŕtvych nádorových buniek. Najväčším rizikom je multiorgánové zlyhanie, šok až smrť.

Niektoré vedľajšie príznaky liečby lekári dokážu kontrolovať, iné nie. Dvaja pacienti z dvadsiatich počas klinickej štúdie vo Filadelfskej detskej onkologickej nemocnici podľahli komplikáciám, ktoré spôsobila príliš silná reakcia imunitného systému spojená s liečbou. „Bála som sa, že Kaitlyn sa už nevráti domov,“ hovorí jej mama Mandy. „Pred dcérkou som bola silná, ale nezabudnem na tie hodiny, ktoré som preplakala v sprche.“

Kaitlyn Johnsonová: Sedemročné dievčatko malo agresívnu
formu leukémie. Po aplikovaní unikátnej terapie sa zdá, že choroba je preč. Aspoň zatiaľ.
Kaitlyn Johnsonová: Sedemročné dievčatko malo agresívnu formu leukémie. Po aplikovaní unikátnej terapie sa zdá, že choroba je preč. Aspoň zatiaľ.
Archív

Ticho po búrke

Kaitlyn zvládla aj cytokínovú búrku. Po mesiaci lekári odobrali dievčatku vzorku kostnej drene. Žiadne nádorové bunky nenašli. Robili test za testom vrátane toho, ktorý dokáže odhaliť jednu nádorovú bunku v milióne zdravých, a nič. Chorobu nenašli. Stále nemá vyhraté a choroba sa môže vrátiť, ale všetci dúfajú, že to tak nebude.

„Zoberiete niekoho, kto nemá žiadnu šancu na záchranu, pretože takmer každý pacient v stave, ktorý mala Kaitlyn, zomrie. A potom vidíte, že deväťdesiat percent pacientov sa vďaka tejto terapii dostane do remisie,“ povedal David Porter, riaditeľ oddelenia transplantácie kostnej drene z Pennsylvánskej university. Remisia je veľmi opatrný výraz pre život bez choroby alebo vyliečenie. S termínom „vyliečený z rakoviny“ budú lekári ešte veľmi veľa rokov narábať opatrne. „To, čo robí túto imunoterapiu zaujímavou, je, že nejde o tabletku alebo infúziu, ktorú musíte brať pravidelne. Je to jednorazová aplikácia živého lieku, ktorý pochádza z tela pacienta,“ povedal pre magazín TIME doktor Stephan Grupp, riaditeľ Imunoterapeutického programu Detskej onkologickej nemocnice vo Filadelfii.

Čochvíľa rozhodnú

Americká lieková agentúra v najbližších týždňoch rozhodne o tom, či terapiu posunie k pacientom a či sa budú môcť zúčastniť na klinickom skúšaní aj ľudia so solídnymi nádormi, ako je napríklad rakovina prsníka, prostaty, vaječníkov či niektoré druhy nádorov mozgu.

Predklinické experimenty pri solídnych nádoroch zatiaľ nepriniesli veľké výsledky, ale vedci vyvíjajú čoraz dokonalejšie generácie CAR T-lymfocytov. Podľa doktora Daniela Lysáka z Hematologicko-onkologického oddelenia Fakultnej nemocnice Plzeň tento prístup „predstavuje efektívny terapeutický prístup, a to hlavne pri hematologických malignitách“.

„Liečbu považujem za perspektívnu, ale nie za štandardnú. Je to istý ‚umelecký‘ krok v terapii akútnej lymfoblastovej leukémie, ale nie je definitívny,“ povedal na margo CAR T-lymfocytov doktor Ján Lakota z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Onkologického ústavu svätej Alžbety. Podľa Jána Lakotu má terapia dva problémy. Návrat ochorenia a toxicitu liečby. „Je skvelé, keď vidíme, že pacient po takej liečbe žije aj dvadsať mesiacov bez návratu choroby, ale leukémia sa môže vrátiť. Nevieme, či efekt nie je len dočasný. Niektoré nádorové bunky sú také múdre, že dokážu pred liečbou schovať svoj povrchový znak, v tomto prípade CD19, a imunitná bunka ich nezlikviduje, alebo CAR T-lymfocyty jednoducho prestanú pracovať,“ hovorí. Ďalší problém je toxicita liečby. „Niektorí pacienti neprežijú cytokínovú búrku alebo majú iné komplikácie spojené s terapiou, ale nijaká z nich sa nedá dopredu predvídať.“

Ján Lakota: „Liečbu považujem za perspektívnu, ale nie za štandardnú,“ hovorí lekár z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV.
Ján Lakota: „Liečbu považujem za perspektívnu, ale nie za štandardnú,“ hovorí lekár z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV.
Viera Mašlejová

Prečo nie na Slovensku

Ako sme už spomínali, terapia CAR T-lymfocytmi hľadá svoje miesto aj u pacientov, ktorí majú nádory vaječníkov, prsníka či mozgu. Doterajšie štúdie pri tak-zvaných solídnych nádoroch však nedopadli veľmi dobre. Bunky buď nepomohli, alebo, naopak, poškodili. V laboratóriách však vznikajú dokonalejšie novšie generácie takto upravených T-lymfocytov. V prípade, že nastane čas, keď budú môcť terapiu podstúpiť aj pacienti na Slovensku, budeme potrebovať špeciálne laboratórium na génovú manipuláciu s ľudskými bunkami a výroba lieku môže byť reálna. „Myslím si, že by sme boli schopní také bunky vyrobiť,“ hovorí Ján Lakota.

Prečo modifikujú T-lymfocyty

Cieľom geneticky modifikovaných T-lymfocytov bolo vyrobiť telu vlastnú biologickú zbraň, ktorá nielen rozpozná nádorovú bunku, ale zároveň ju zlikviduje. Molekulárni biológovia zmenia T-lymfocyt chorého tak, že na svojom povrchu má znak, ktorý je namierený napríklad proti znaku CD19 nádorovej bunky. Po stretnutí oboch buniek dôjde k nádorovej deštrukcii. Táto myšlienka vznikla pred dvadsiatimi rokmi a až teraz sa objavili prvé výsledky klinických štúdií.

T-lymfocyty
T-lymfocyty
profimedia.sk
VIDEO Plus 7 Dní