Nedostatočný rešpekt k súkromiu, skorá ranná hygiena, spoločné večierky a spoločné časy na stravovanie. Režim ako v nápravno-výchovnom zariadení zažívajú seniori v zariadeniach, ktoré náhodne prišiel skontrolovať verejný ochranca práv. Jeseň života či zaslúžený odpočinok by rozhodne mali vyzerať inak.

Prieskum bez ohlásenia

Vykonaním terénneho prieskumu ombudsmanka poverila zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv, na ktorom spolupracovali s externým odborníkom na oblasť sociálnych služieb a odborníčkou na ošetrovateľskú starostlivosť. Preskúmali šesť zariadení - Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ Stupava, Domov dôchodcov Borský Mikuláš, Domov dôchodcov Santovka, Noemi, n. o. Veľké Kostoľany, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Hriňová a Domov svätej Anny, n. o. v Poproči.

Prieskum bol zameraný na prostredie a vybavenie zariadenia, spôsob, akým je seniorom organizovaný deň, a tiež rešpektovanie ich autonómie a možnosť participácie. Ďalej sa prieskum sústredil na bezpečnosť a súkromie ubytovaných osôb a taktiež na poskytovanú starostlivosť a personál zariadenia. Návštevy zariadení sa uskutočnili vždy bez predchádzajúceho ohlásenia, pričom prieskumný tím v zariadení strávil jeden deň. Samotný prieskum pozostával z rozhovorov s riadiacimi a bežnými zamestnancami a zamestnankyňami zariadenia ako aj so samotnými seniormi.

Bez súkromia aj bez čerstvého vzduchu

V zariadeniach sa tiež vyskytujú negatívne znaky „inštitucionálnej kultúry“ ako je povinná večierka, pevné časy stravovania, uzamykanie priestorov, automatické odobratie osobných dokladov pri nástupe, či skorá ranná hygiena. Aj napriek poskytnutým vysvetleniam zo strany zariadenia, že je daný spôsob nutný pre chod zariadenia, ombudsmanka tento dôvod nepovažuje za dostatočný. V rámci prieskumu sa totiž presvedčila, že existujú aj zariadenia, ktoré takéto plošné obmedzenia nemali a dokázali poskytovať kvalitné služby.

Prejavom takejto „inštitucionálnej kultúry“ je aj nedostatočný rešpekt k súkromiu. Vo viacerých zariadeniach nebolo možné uzamknúť si svoje veci v skrinkách, používať toaletu so zámkom, personál vstupoval do izieb bez zaklopania či nepoužíval zásteny pri hygienických úkonoch.

Ďalším problémom je nedostatočný pobyt na čerstvom vzduchu. Špeciálne to platí pri imobilných klientoch, ktorých stav si pri presune vyžaduje pomoc personálu. Štandardom by pri tom mala byť možnosť klienta tráviť vonku v zásade každý deň.

Zariadenia pre seniorov majú tiež zabezpečovať alebo poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, napríklad starostlivosť o preležaniny či podávanie liekov. V praxi však dané zariadenia ošetrovateľskú starostlivosť priamo neposkytujú z dôvodu nedostatočného financovania alebo vysokých personálnych nákladov, a preto ju zabezpečujú najmä prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, respektíve ju „oficiálne“ neposkytujú, hoci v realite to stav ich klientov vyžaduje.

Preto sa aj často stávalo, že svojou povahou ošetrovateľské úkony vykonávali opatrovateľky, ktoré na ne nemali dostatočné vzdelanie. „Často sme sa stretli napríklad s problémom pri drvení liekov, kedy sa mažiar neumýval po každom drvení,“ uvádza sa v súhrnnej správe z prieskumu.

Mária Patakyová
Mária Patakyová
Zdroj: TASR

Výsledkom prieskumu je niekoľko návrhov pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zavedenie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb spolu s príkladmi dobrej praxe, taktiež povinnosť zverejňovať protokoly z kontrol zariadení sociálnych služieb.

Ombudsmanka ministerstvu tiež navrhuje, aby v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky vytvorilo systém interdisciplinárnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (napríklad prostredníctvom zákona o dlhodobej starostlivosti) a tiež vytvorilo podmienky pre paliatívnu starostlivosť v týchto zariadeniach.

Prieskum sa vykonával v roku 2019 s cieľom zistiť možné nedostatky a odhaliť problémové oblasti, v ktorých môže dochádzať k porušeniu základných práv senioriek a seniorov žijúcich v týchto zariadeniach. Prieskum odhalil viacero nedostatkov v jednotlivých zariadeniach.

Ombudsmanka Mária Patakyová vykonala obdobný prieskum aj v rokoch 2017 a 2018 zameraný na úroveň kontroly zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. Z prieskumu vtedy vyplynulo, že medzi najzásadnejšie problémy patria príliš nízky počet kontrol a spôsob, akým sú vykonávané. Po zisteniach z prieskumu úrovne kontroly sa rozhodla vykonať ďalší prieskum v teréne zameraný na dodržiavanie práv seniorov priamo v zariadeniach.

„Seniori majú právo aj v zariadeniach žiť svoje životy nezávisle a v čo najväčšej možnej miere rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Zároveň je dôležité, aby sa ku každému z nich pristupovalo individuálne a vždy bolo rešpektované ich súkromie,“ uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

Prostredie v zariadení sa má podľa Kancelárie verejnej ochrankyne čo najviac podobať bežnému prostrediu a podporovať pocit domova. Preto sú práve spoločenské priestory dôležitou súčasťou zariadenia – vytvárajú priestor pre spoločné aktivity a komunitný spôsob života. Niektoré zariadenia však týmito miestnosťami nedisponujú a priestor pre socializáciu je len na chodbe.