Jupiterov mesiac Europa je o čosi menší ako náš Mesiac. Pod niekoľko kilometrovou škrupinou z ľadu však skrýva oceán tekutej vody. Dosahuje hĺbku asi sto kilometrov a predpokladá sa, že obsahuje približne dvakrát viac tekutej vody ako všetky oceány Zeme dokopy.

Vesmírni čierni fajčiari?

Ako je známe, voda je jedným z hlavných predpokladov existencie života. Lenže zďaleka nie jediným. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý sa spája predovšetkým so vznikom života, je, aby bol oceán v kontakte s vulkanicky aktívnym oceánskym dnom. Dôležité sú v tomto prípade nie samotné sopky ako skôr sprievodné hydrotermálne pramene. Oceán obohacujú o dôležité soli a minerály nevyhnutné pre chemické reakcie vedúce k vzniku života. A keď život vznikne, stávajú sa preň oázami. Na Zemi to vidíme na príklade čiernych fajčiarov - horúcich prameňov, ktoré vytvárajú bohaté ekosystémy na inak pustom oceánskom dne.

Existujú obdoby čiernych fajčiarov aj na Europe? Túto otázku sa pokúsil zodpovedať výskumný tím, ktorý viedla Marie Běhounková z Karlovej univerzity v Prahe. Běhounková s kolegami využili najlepšie dostupné merania telesa, z ktorých vychádzalo počítačové 3D modelovanie procesov vedúcich k vzniku a šíreniu tepla v skalnom jadre mesiaca.

Rozťahovaný mesiac

Europa predstavuje pomerne malé vesmírne teleso, tak­že jej vnútro by malo byť dávno chladné a tuhé. Podľa astronómov však jej vnútro môžu do väčšej alebo menšej miery zohrievať slapové pohyby.

Na Zemi ich poznáme ako príliv a odliv. Tiaž Mesiaca spôsobuje vydúvanie oceánu a do nepatrnej miery aj vydúvanie zemského povrchu. A teraz si predstavte, čoho musí byť schopná gravitácia gigantického Jupitera, ktorý je 320-tisícnásobne hmotnejší ako Mesiac, keď pôsobí na maličkú Europu! Malý mesiac podľa meraní sond opakovane rozťahuje ako gumovú guľôčku. Sprievodné trenie horninových más v útrobách Europy generuje teplo. Otázka však bola, či toto teplo postačuje, aby udržalo vnútro telesa dostatočne horúce na to, aby poháňalo sopečnú činnosť. Podľa Marie Běhounkovej a kolegov áno.

Tam to chrlí!

Z výsledkov modelovania novej štúdie vyplýva, že Europa si skutočne do dnešných dní zachovala dostatok vnútorného tepla, aby bola vulkanicky aktívna. Výskumníci teda predpokladajú, že jej dno môže pripomínať to pozemské ešte viac, než sme si doposiaľ mysleli. „Naše zistenia poskytujú ďalší dôkaz, že prostredie podpovrchového oceánu na Europe je vhodné na vznik života,“ hovorí Marie Běhounková. „Europa je vzácnym prípadom vesmírneho telesa, ktoré si udržalo vulkanickú aktivitu v priebehu miliárd rokov.“

Výsledky štúdie však podľa Běhounkovej a kolegov nepredstavujú definitívu. Istotu podľa nich prinesie až sonda Clipper, ktorej štart sa plánuje na rok 2024. Výskumníci očakávajú, že počas opakovaných preletov okolo Europy v roku 2030 zozbiera početné precízne merania, pomocou ktorých získajú oveľa lepšiu predstavu o zložení a fungovaní vnútra tohto pozoruhodného mesiaca.