Svoje zručnosti nadobudla v americkej Kalifornii pri práci s polodivými mustangmi, kde sa Jana Janičová učila metóde nenásilného výcviku týchto majestátnych zvierat, aby bola neskôr súčasťou workshopu pre vojnových veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou.

Dnes skúsenosti v rámci terapie v asistencii s koňmi využíva vo svojom občianskom združení, ktoré pomáha napríklad ľuďom s duševnými ťažkosťami. Na jednom workshope určenom pre seniorov sme sa zúčastnili v obci Horný Bar, kde mohli účastníci zažiť zrkadlenie zvieraťa na základe vlastných pohybov.

Hovoriť jazykom zvieraťa

Pri zmienke o terapii s pomocou koní si človek predstaví terapeuta či iného profesionála, ktorý vozí pacienta na chrbte osedlaného zvieraťa. S takýmito očakávaniami sme prichádzali aj do obce Horný Bar, kde sa konal workshop určený pre miestnych seniorov vedený Janou Janičovou.

Realita však bola podstat­ne odlišná najmä preto, že všetka práca s koňom sa odohrávala „zo zeme“ a nie v sedle. A nebol to vyškolený koniar, kto viedol zviera či mu zadával povely, ale samotný účastník či budúci klient miestneho zariadenia pre seniorov Agapé Senior Park.

„Prejavom dôvery je aj to, ak nám dovolí dotknúť sa ho na zraniteľných miestach,“týmito slovami začala Jana Janičová ukážku takzvaného napojenia na koňa. „Polohou tela a očným kontaktom vieme koňa poslať preč a následne ho požiadať o priblíženie. Sleduje sa pritom správanie koňa a jeho komunikačné znaky.“

Metódu vyvinuli tréneri koní, ktorí sa zasadzovali o ich humánnejší výcvik s cieľom eliminovať násilie. Celý koncept spopularizoval známy americký koniar Monty Roberts, ktorý ho využíva pri práci s neskrotenými či neobsadnutými koňmi.

FOTO ako prebieha hipoterapia a prácu psychológičky Jany Janičovej nájdete v GALÉRII >>

„Každý pohyb, pohľad aj tlkot nášho srdca či intenzita nášho dýchania sú pre tieto zvieratá signálmi. Kôň neintriguje, nekonšpiruje, preto môže byť pre nás úžasným spoločníkom aj učiteľom,“ vysvetľuje Janičová.  Samotné napojenie je okamih, keď sa kôň na báze dobrovoľnosti rozhodne byť s človekom a neodísť preč. Nasleduje cesta, na ktorej nielen dve rôzne bytosti, ale aj rozdielne živočíšne druhy hľadajú spoločné priateľstvo. Aby nám kôň dovolil vstúpiť do svojho sveta, je potrebné vychádzať z jeho potrieb, dodržiavať zásady a pravidlá, ktoré upravujú takzvaný spoločenský poriadok jeho ríše. Zjednodušene, musíme sa s ním naučiť hovoriť jeho jazykom.“       

Prácu s koňom si mal možnosť vyskúšať pán Július z neďalekej obce Topoľníky. Ako nám prezradil, pred zvieraťom, čo vpredu hryzie a vzadu kope, mal re­špekt. Po „zoznámení“ či po prejavenej dôvere zo strany koňa Július za drobnej asistencie inštruktorky úspešne viedol koňa bez toho, aby ho slovne či inak verbálne napomínal.

„Nikdy by som nepovedal, že na mňa takto bude reagovať. Je to pre mňa prekvapenie až zázrak, že zviera reaguje na ľudskú energiu. Nepovedal som mu žiadny povel, len po náznaku tela na mňa reagoval,“tešil sa pán Július.   

Pomocník pre vojnových veteránov

Dôvod, prečo sa kôň pohybuje tak, ako mu to človek telom či dýchaním naznačí, nie je ukrytý v žiadnych čaroch či v poverách, ale v prepracovaných postupoch. Pri práci s koňom hrajú úlohu naše emócie a správanie, pričom ho používame ako katalyzátor na vlastné uvedomenie. Kone nám poskytujú príležitosť na projekciu a následný transfer, čiže zrkadlenie. Kôň potom reaguje tak, že buď zostane s nami, alebo odchádza preč, ignoruje nás, nie je sústredený, je roztržitý, rozptyľovaný inými koňmi, je ospalý, hryzie, je hlučný, erdží a podobne. Takým reagovaním nám podľa inštruktorky pomáha uvedomiť si, čo prežívame, aké signály vysielame a aké reakcie potom z okolia dostávame.

Terapia v asistencii s koňmi v podstate nemá vekové ohraničenie. Využíva sa u detí aj dospelých a je prospešná i pre seniorov. „Nemusíme nevyhnutne jazdiť, aby sme využívali výhody, ktoré nám tieto zvieratá poskytujú. Obrovským potenciálom sú pre nás kone v oblasti duševného zdravia,“ zdôraznila psychologička. Podľa nej správne vedený kontakt s koňmi môže prispieť k redukcii úzkosti, podpore pozitívnych emócií a eliminácii symptómov depresie. Prínosom je aj pre ľudí, ktorí sa cítia osamelí a izolovaní. Preukázali sa zlepšenia u ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou.

Janičová na tejto terapii participovala v rámci stáže na farme Flag Is Up v Kalifornii. Program je určený pre vojnových veteránov, policajtov, záchranárov a ich rodiny. Postupne sa učia vytvárať puto s koňom bez použitia sily, založené len na dôvere, vzájomnom rešpekte. Pomáha im to ovládať svoj hnev a ľahšie zvládať konfrontáciu bolestivých spomienok.

„Programy využívajúce kone na tento účel sú často zamerané na podporu regulácie emócií, osobnostného rastu, zníženia stresu aj vnútorného napätia,“ uviedla Janičová. Intervencie s koňmi sa využívajú aj v oblasti sociálno-emocionálneho učenia detí, u detí s poruchami správania, pozornosti či prispôsobenia. Ako doplnková intervencia sa využíva pri poruchách autistického spektra, najmä v socializácii a komunikačných zručnostiach. Podľa Adriany Škriniarovej, spoluautorky projektu Agapé Senior Park v Hornom Bare, sú aktivity s koňmi prospešné aj pre seniorov a ľudí v počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby či inej formy demencie, po mozgových príhodách či poškodeniach mozgu. „Sme presvedčení, že kontakt s koňom seniorom prospeje a vnesie im do života radosť,“dodala Škriniarová.

FOTO ako prebieha hipoterapia a prácu psychológičky Jany Janičovej nájdete v GALÉRII >>