Pokročilý vek sprevádza neodvratný úpadok rozumových schopností. Medzi najvýraznejšie postihnuté oblasti patrí krátkodobá pamäť. Nezhoršujú sa len schopnosti mozgu, ale aj jeho konštitúcia. Stráca cennú sivú hmotu, takže hovoríme o mozgovej atrofii. Zjednodušene povedané, mozog sa scvrkáva.
Podľa nového výskumu švajčiarskych vedcov však chradnutie mysle i samotného mozgu nemusí byť také neodvratné, ako sa doposiaľ zdalo. Možno mu nielen predchádzať, ale prinajmenšom ho do istej miery aj zvrátiť. A to veľmi jednoducho.
Hudba a mozog
Pohnútkou na nový výskum sa stali dve skutočnosti. Jedna široko známa: ľudský mozog sa dokáže meniť a prispôsobovať. Tejto tvárnosti hovoríme plasticita mozgu. Pretvárajú sa nielen prepojenia medzi jednotlivými neurónmi, respektíve jednotlivými regiónmi mozgu, mení sa dokonca jeho tvar. Dochádza k tomu napríklad vtedy, keď sa naučíme novú zručnosť. Alebo keď sa mozog vyrovnáva s následkami ochorenia alebo zranenia, ako napríklad po mozgovej mŕtvici. Druhá skutočnosť je menej známa: existujú indície, ktoré naznačujú, že niektoré aktivity dokážu zvrátiť úpadok pamäti.
Výskumníci, ktorých viedli vedci zo Ženevskej univerzity, považovali za najnádejnejšie aktivity, ktoré sú spojené s hudbou. Konkrétne učenie sa hry na hudobnom nástroji a aktívne počúvanie hudby. Ako informujú v štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis NeuroImage: Reports, ich predpoklady sa potvrdili.
Hranie aj počúvanie
Švajčiarski výskumníci v rámci svojho výskumu sledovali 132 zdravých seniorov vo veku 62 až 78 rokov. Nikto z nich sa nikdy v živote neučil hrať na hudobnom nástroji viac ako pol roka. „Chceli sme ľudí, ktorých mozog ešte nevykazoval žiadne zmeny sprevádzajúce učenie sa hry na hudobnom nástroji. Dokonca aj krátke absolvovanie takýchto lekcií dokáže zanechať stopy na mozgu, ktoré by mohli skresliť naše výsledky,“ vysvetľuje vedúci výskumu Damien Marie.
Vedci dobrovoľníkov náhodne rozdelili do dvoch skupín. Členovia jednej sa učili hrať na klavíri, členovia druhej absolvovali lekcie, v ktorých sa učili rozpoznávať hudobné nástroje a hudobné postupy rôznych hudobných štýlov. Lekcie trvali hodinu, konali sa typicky raz týždenne a boli doplnené o „domáce úlohy“ trvajúce pol hodiny. Po pol roku vedci pomocou zobrazovacích metód hľadali zmeny, ktoré nastali na mozgoch účastníkov.
„Po šiestich mesiacoch sme pre oba zásahy spozorovali spoločné účinky. U všetkých účastníkov sme zistili nárast sivej hmoty v štyroch regiónoch mozgu, ktoré sa podieľajú na zložitých rozumových funkciách vrátane oblastí zodpovedných za krátkodobú pamäť,“ hovorí spoluautorka výskumu Clara Jamesová. Vedkyňa dodáva, že testy odhalili zlepšenie krátkodobej pamäti o šesť percent. „Tento výsledok sa zhoduje s pozorovanou zmenou mozgu,“ vysvetľuje a dodáva, že častejšie, respektíve dlhšie lekcie viedli k výraznejšiemu zlepšeniu.
Nová priorita
Hoci sa podarilo dosiahnuť zlepšenie konkrétnych rozumových funkcií a zväčšenie objemu sivej hmoty v konkrétnych oblastiach, mozog účastníkov v priebehu pol roka viac sivej hmoty stratil, než si vybudoval. Inými slovami, atrofiu sa nepodarilo zvrátiť. „Takže zatiaľ nemôžeme tvrdiť, že sme omladili celý mozog, len že sme zabránili starnutiu konkrétnych oblastí,“ konštatuje Damien Marie. „Ide však o dostupné, priam hravé intervencie. Takže veríme, že by sa mohli stať prioritnými prístupmi na dosiahnutie zdravého starnutia s obzvlášť sľubnými výsledkami u ľudí, ktorých postihlo zatiaľ len mierne zhoršenie rozumových funkcií.“
