V roku 2002 hrozilo, že spôsobí pandémiu a bol nebezpečný aj pre človeka. Nový koronavírus je menej agresívny, Svetová zdravotnícka organizácia však preň vyhlásila stav núdze.

 

Virológ FEDOR ČIAMPOR (77) v rozhovore s MATÚŠOM NÉMETOM prezradil, prečo sú proti vírusu odolné deti do 15 rokov, aj to, aké opatrenia nás čakajú, ak by sa nový koronavírus objavil na Slovensku.

Nový koronavírus sa na našom území zatiaľ nepotvrdil. Čo v prípade, ak by sa nakoniec vyskytol? Ako by malo postupovať civilné obyvateľstvo?

Civilné obyvateľstvo nemôže robiť nič, len sa riadiť pokynmi, ktoré dá úrad verejného zdravotníctva, to znamená dodržiavať protiepidemické opatrenia. Slovensko nemá priamy zdroj nákazy, čiže je malá pravdepodobnosť, že by sa tu objavil taký zdroj nákazy, ako sú choré zvieratá, ktoré ochorenie prenesú na človeka. Jediným zdrojom nákazy môže byť chorý človek, ktorý k nám pricestuje.

Čo by musel podstúpiť taký človek?

Zdroj nákazy, ktorý by pricestoval a potvrdil by sa u neho vírus, by išiel do karantény. Museli by sa urobiť vyšetrenia všetkých jeho kontaktov, s ktorými prišiel do styku. Všetci v jeho okolí by mali pozorovať, či nemajú nejaké začínajúce teploty, bolesti hlavy, kašeľ, a hneď sa hlásiť u lekára.

Mohla by vláda pristúpiť k nejakým opatreniam, aby zamedzila šíreniu nákazy medzi obyvateľstvom? Zatvorili by sa napríklad trhy alebo nákupné centrá?

Myslím si, že trhoviská nie sú u nás nebezpečné. V období epidémie či pandémie sú zakázané všetky verejné zhromaždenia. Čiže by sa zatvorili divadlá, diskotéky a podobné „inštitúcie“, kde sa zhromažďuje veľa ľudí. V druhej fáze by došlo k zatvoreniu škôl, základných, stredných, vysokých. A podľa toho, či by sa šírila nákaza alebo nie, by sa urobili ďalšie kroky. Ale spomínané opatrenia sa vždy robia pred hroziacou pandémiou.

Koronavírus vraj pochádza od zvierat.

Nový koronavírus je pravdepodobne od netopierov. Netopiere sú cicavce a prechod takéhoto živočíšneho vírusu na ľudský je dosť dobre známy. Napríklad ebola je vírusové ochorenie, ktoré preniesli na človeka tiež netopiere. Takže pravdepodobne tento vírus, ktorý sa dostal do styku s bežným ľudským koronavírusom, vytvoril nejaký rekombinantný kmeň, ktorý sa správa trochu inak. Má podstatne dlhšiu inkubačnú lehotu, päť až štrnásť dní. Navyše nie je taký agresívny, ako bol SARS, nespôsobuje ťažké ochorenie. Jeho úmrtnosť po infekcii je okolo dve až tri percentá. Pri SARS to bolo 9,5 až 10 percent. Čiže je to bežný rekombinantný koronavírus, ktorý zrejme vznikol zmiešaním ľudského, netopierieho a možno vtáčieho koronavírusu a vytvoril sa nový.

Hrozí podľa vás svetu pandémia?

Pandémia má svoje pravidlá, ktoré sa vyhlasujú vtedy, keď sa vírusové alebo infekčné ochorenie rozšíri na všetky kontinenty. Svetová zdravotnícka organizácia už vyhlásila stav núdze, ale nevyhlásila pandémiu, pretože prípady, ktoré sú v iných krajinách okrem Číny, väčšinou pochádzajú z Číny. V každej krajine sa nájdu dvaja-traja, ktorí ochoreli a sú izolovaní. Nie je tam zdroj nákazy, tak­že zatiaľ nemôžeme hovoriť o pandémii.

Existuje nejaká klasifikácia, keď ste hovorili, že momentálne ide o stav núdze, nie o pandémiu?

Svetová zdravotnícka organizácia má stanovené normy a epidemiologické pravidlá, ktoré hovoria, kedy sa vyhlasuje epidémia, stav ohrozenia, pandémia, takže tento stav nenastal. Povedzme napríklad španielska chrípka z rokov 1918 až 1920 sa rozšírila na všetky kontinenty a ochoreli tisíce ľudí v každej krajine, pričom teraz máme ojedinelé prípady.

Ak sa ľudia teraz rozhodli cestovať do Ázie, aké odporúčania by ste im dali?

V prvom rade by som neodporučil cestovať do Číny. Ostatné krajiny sú bezpečné. Nie je pravdepodobné, že by sa inde stretli s nejakým zdrojom nákazy. Najnebezpečnejšie sú pobyty na letiskách a v lietadlách. Tam sa môžu stretnúť s niekým, kto je chorý. A pri tejto inkubačnej lehote, ktorá je pomerne dlhá a bez príznakov, môže na letisku človek ochorieť.

Aké sú šance infikovaného človeka, že sa vylieči?

Šance, že sa človek vylieči, sú 98-percentné, lebo tento vírus nie je agresívny. Menšiu šancu majú ľudia s poruchou imunity, mnohí ani nevedia, že ju majú oslabenú. Riziková skupina sú pacienti s kardiovaskulárnymi a nádorovými ochoreniami, ktorí užívajú protinádorové lieky. Takí ľudia by sa mali obzvlášť chrániť. Nebezpečné je to, že keď sa vírus dostane do dolných dýchacích ciest, tak sa v bunkách začne produkovať bielkovina fibrín, ktorá potiahne steny pľúcnych mechúrikov. Tak zamedzí výmenu kyslíka a pacienti sa môžu zadusiť. Infikovaní pacienti absolvujú pobyt v kyslíkových stanoch, dýchajú kyslík, kým infekcia neodznie. Takže úmrtnosť
je nízka.

Kto je najviac ohrozený?

Pri osýpkach sa hovorí, že to je detská choroba, ale postihuje aj dospelých, pri chrípke máme kmeň B, ktorý infikuje najmä deti. Pred niekoľkými dňami bola uverejnená štatistika anglických vedcov o pacientoch s koronavírusom a medzi chorými nebolo ani jedno dieťa do pätnásť rokov. Aj keď sa vyskytol prípad v Nemecku, že rodičia nakazili svoje dieťa. To sú paradoxy biológie a prírody. Nie je to stopercentné, ale je pravdepodobné, že deti do pätnásť rokov nemajú dostatok receptorov na tento vírus alebo majú lepšiu imunitnú odpoveď, dokážu sa s ním lepšie vyrovnať. Prekonajú infekciu bez symptómov a príznakov. Zaujímavé je, že častejšie ochorejú na koronavírus muži ako ženy. Kde je príčina, ťažko povedať, ale aj vírusy majú
svoje maniere.

Zanedbali podľa vás Číňania nejaké opatrenia v počiatku výskytu ochorenia?

Vidím jednu chybu, a to v protiepidemických opatreniach. Prvá informácia o začiatku epidémie bola, že sa vírus nešíri z chorého na zdravého človeka. Čiže Číňania zanedbali túto skutočnosť. A táto informácia spôsobila, že ľudia sa prestali obávať chorých ľudí. Dôsledkom toho sa začal vírus pomerne rýchlo šíriť. Prispieva k tomu to, že ide o kvapôčkovú infekciu.

Zatiaľ účinná látka proti vírusu nie je. V čom môže byť problém?

Proti žiadnemu vírusu neexistuje účinná látka. Vyvinúť liek v takom krátkom čase je prakticky nemožné. Hovorilo sa, že niektoré lieky proti HIV sú účinné. Lenže lieky proti HIV sú namierené proti vírusovým enzýmom. Koronavírusy takéto vírusové enzýmy nemajú, preto je pravdepodobné, že nebudú účinné. Niektorí uvádzajú, že je účinný protivírusový prípravok ribavirín. Ale nie sú o tom žiadne údaje a štúdie. Je pravda, že vedci sa snažia vyvinúť očkovaciu látku. Kým takáto očkovacia látka bude účinná, možno epidémia pominie.

Naposledy prišla informácia, že účinný môže byť liek, pôvodne určený na liečbu eboly. Čo si o tom myslíte?

Žiadny liek proti ebole vyvinutý nebol. Vyvinula sa len predbežná, málo otestovaná vakcína, ktorá sa narýchlo použila, aby sa zamedzilo šíreniu epidémie. Proti SARS-u sa tiež začala vyvíjať očkovacia látka, ktorá poskytuje základné poznatky pre vývoj očkovacej látky proti novému koronavírusu, ale jej nasadenie do boja s epidémiou bude trvať ešte mnoho mesiacov, samozrejme, ak sa podarí účinnú vakcínu vyvinúť  a urýchlene vyrobiť.