Dušan Valent

V roku 2016 sme pri Proxime Centauri, hviezde najbližšej k&nbsp;Slnku, objavili exoplanétu, ktorá je rozmermi a&nbsp;zložením takmer totožná so Zemou. Ba čo viac, výpočty ukázali, že na povrchu tohto sveta zrejme panujú teploty umožňujúce prítomnosť tekutej vody. Zatiaľ čo v&nbsp;médiách sa opakovali frázy „objav storočia“ a&nbsp;„dvojča Zeme“, vedci počítačovým modelovaním zisťovali, či je tento svet skutočne obývateľný. Z&nbsp;výslednej smršte štúdií vyplýva, že možno áno. Alebo aj nie. Ako je to naozaj? Vďaka nedávnemu kroku NASA je možné, že to ešte v&nbsp;tomto storočí zistíme, a&nbsp;to z&nbsp;bezprostrednej blízkosti.

Voyager 1, najvzdialenejšia sonda, ktorú ľudstvo vyslalo do vesmíru, sa od roku 1977 vzdialila rýchlosťou vyše 60-tisíc kilometrov za hodinu približne 24&nbsp;miliárd kilometrov od Zeme. To znamená, že stroj musí prekonať ešte 12-krát dlhšiu vzdialenosť ako doposiaľ, aby sa vôbec dostal do Oortovho mraku, ktorý tvorí okraj slnečnej sústavy. A&nbsp;táto oblasť je taká rozľahlá, že Voyager v&nbsp;nej pobudne prinajmenšom 30-tisíc rokov. Čakať desiatky tisícročí na to, kým výskumné zariadenie opustí slnečnú sústavu, pochopiteľne nie je schodnou cestou, ako skúmať vesmír. Riešenie nedávno navrhla spoločnosť Space Initiatives spolu s&nbsp;Iniciatívou pre medzihviezdne štúdie. Hovorí o&nbsp;minisondách zrýchlených lasermi, ktoré doletia k&nbsp;Proxime Centauri v&nbsp;priebehu dekád, a&nbsp;to vďaka technológiám, ktoré budú dostupné už v&nbsp;polovici tohto storočia. Odvážny návrh teraz pokročil bližšie k&nbsp;realizácii aj vďaka tomu, že ho americká NASA zaradila do svojho rozvojového programu Inovatívnych pokročilých konceptov (NIAC).

„Drobné sondy s&nbsp;hmotnosťou niekoľkých gramov na kozmických plachtách, ktoré zrýchli laserové svetlo, pravdepodobne predstavujú jedinú technológiu, pomocou ktorej sa nám počas tohto storočia podarí dosiahnuť inú hviezdu,“ hovorí vedúci výskumník projektu Marshall Eubanks. Lasery, ktoré sú dostatočne výkonné (približne 100&nbsp;GW), aby „rozhýbali“ výskumné zariadenia na rýchlosť blížiacu sa rýchlosti svetla, budú podľa vedca dostupné v&nbsp;priebehu dvoch alebo troch dekád. Potom nám podľa Eubank­sa nebude nič brániť, aby sme k&nbsp;Proxime Centauri vzdialenej 4,2 svetelného roka vyslali autonómne fungujúci roj zložený z&nbsp;tisícky takýchto sond. Cesta tam by mu mala zabrať približne 20 rokov. Podľa amerického výskumníka len takýto roj dokáže účinne odosielať signály späť na Zem. „Náš tím za posledné tri roky zistil, že iba veľký roj v&nbsp;súčinnosti pôsobiacich sond môže generovať optický signál dostatočne silný na to, aby prekonal obrovskú vzdialenosť späť na Zem,“ vysvetľuje. Eubanks pokračuje, že vysoký počet sond je zároveň garanciou úspechu misie napriek množstvu rizík, ktoré môžu poškodiť alebo znefunkčniť jednotlivé zariadenia. „Vesmírne cestovanie je riskantné a&nbsp;medzihviezdne cestovanie bude pravdepodobne ešte omnoho riskantnejšie, takže ak pošleme veľa sond, dokážeme sa vyrovnať i&nbsp;s&nbsp;vysokou stratovosťou,“ poznamenáva vedec.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/kozmickych-plachtach-nasa-chce-pomocou-laserovej-prepravy-najst-zivot-pri-dalekej-hviezde" target="_blank">FOTO v GALÉRII</a>

Výroba jednotlivých mini­atúrnych sond a&nbsp;kozmických plachiet bude pomerne lacná. Vysoké náklady prinesie až vývoj a&nbsp;výroba laserov, ktorých lúče sa „oprú“ do plachiet. Náklady na vývoj dostatočne výkonného laserového systému sa odhadujú na sto miliárd dolárov. Marshall Eubanks však upozorňuje, že nepôjde o&nbsp;zariadenia na jedno po­užitie. Laserový systém i&nbsp;jeho vývojové medzistupne podľa neho nájdu využitie v&nbsp;mnohých ďalších kozmických výskumných projektoch, ktoré využijú princíp „vesmírnych plachetníc“ zrýchlených laserom. Sprvu by sa mohli zamerať na Mesiac, časom i&nbsp;na vzdialenejšie zvláštne objekty ako teleso ‘Oumuamua, ktoré preniklo do slnečnej sústavy z&nbsp;medzihviezdneho priestoru.

Na kozmických plachtách: NASA chce pomocou laserovej prepravy nájsť život pri ďalekej hviezde

Dušan Valent

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Na kozmických plachtách: NASA chce pomocou laserovej prepravy nájsť život pri ďalekej hviezde

Dušan Valent

Súvisiace články

Naháňate sa za šťastím? Môže vám to zničiť život, hovorí expert na depresiu

Revolučný objav: Špeciálny dekodér dokáže meniť myšlienky na reč

Bizarná archeológia: Egypťanke rástli na vaječníku zuby

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás