Hovorí sa, že až keď sa ocitneme zoči-voči smrteľnému nebezpečenstvu, ukáže sa naše skutočné ja. Možno práve nepoznaný vírus, ktorý nekompromisne útočí na svet, je križovatkou, na ktorej sa môžeme spamätať a uvedomiť si, čo je podstatné. Denne nás zaplavujú nové, čoraz alarmujúcejšie informácie o tisíckach mŕtvych, kolabujúcich nemocniciach, o tom, ako sa okolo nás všetko mení. Svet, zabehaný systém aj ľudia. Jedni si uvedomujú vážnosť situácie, rešpektujú nové pravidlá, snažia sa pomáhať alebo aspoň neškodiť, iní prepadajú hystérii, vykupujú obchody, preposielajú známym katastrofické hoaxy a nájdu sa i takí, ktorí bez váhania zneužívajú všadeprítomný strach a nabaľujú sa. Napríklad predajom predražených rúšok.

Bez zábran

Server českého rozhlasu nedávno informoval o obchodníkoch, ktorí prostredníctvom internetu predávajú ochranné rúška, respirátory aj plynové masky. „Respirátory typu FFP3 sa ešte v polovici februára predávali za osemdesiat českých korún,“píše server. Obrovský záujem však ich cenu až osemnásobne zvýšil aj u oficiálnych predajcov. Kšeftári pýtali ešte viac. Istá žena sa dokonca priznala, že lacné respirátory nakúpila vo veľkom a neskôr si za jediný pýtala 5-tisíc korún (asi 200 eur). Keď ju redaktori Rádiožurnálu oslovili, vysvetlila im, že si chcela zarobiť na kastráciu  svojich mačiek.

V GALÉRI si pozrite, čo koronavírus napáchal vo svete>>

Tento biznis so strachom neprekvital len v Českej republike. Dotkol sa viacerých krajín vrátane Slovenska. Dokonca sa našli podvodníci, ktorí ponúkali vakcíny, homeopatiká či prírodné liečivá proti koronavírusu.

Iný prípad straty súdnosti sa prejavil u 57-ročného Japonca z mesta Gamagori. Keď zistil, že je pozitívny, rozhodol sa pomstiť. O svojom zámere dokonca povedal svojim rodičom. So slovami „idem šíriť vírus“sa vybral do baru. Tam popíjal, zaspieval si karaoke, vyobjímal čašníčku a keď sa zabavil všetkým oznámil, že je nakazený. Potom sa taxíkom pobral domov.  Privolaná polícia ho síce vypátrala, ale potrestať ho už nestihli. O necelé tri týždne zomrel v nemocnici.

Smrť na izolácii

Koronavírus však prináša aj celkom iné príbehy. Také, čo trhajú srdcia. Pred pár dňami The Sun zverejnil výpoveď 57-ročnej Caroline Hoptonovej, ktorej mama podľahla v nemocničnej izolácii zatiaľ neznámej chorobe. Caroline nedovolili ani sa k nej priblížiť. Ako píše server, starú ženu s nešpecifikovanými príznakmi umiestnili v sobotu na uzatvorené oddelenie, kde na druhý deň skonala.

Dcéra neskôr napísala na sociálnu sieť: „Covid-19 mi zabránil, aby som držala ruku svojej najdrahšej mamičky v jej posledných chvíľach. Zomrela osamotene, zatvorená na izolačnej jednotke, kam ju vraj dali len pre istotu. Koľko ďalších rodín bude musieť prejsť tým istým?“

Ako píše ďalej, zdravotníci sa ozvali, až keď sa jej stav zhoršil. „Povedali, že môžeme prísť. Na vlastné riziko.“Okamžite vyrazila, ale mamičku už nezastihla živú.

Spoveď lekárky

Otrasné rozprávanie doktorky Francescy Cortellarovej z nemocnice San Carlo Borromeo v Miláne publikoval koncom minulého týždňa britský Mirror. Francesca novinárom opisovala strašné scény, ktoré zažívala pri liečbe pacientov s Covid-19, bezmocnosť, keď jej ľudia zomierali priamo pred očami.

Mnohí sa jej zverovali so svojimi spomienkami, ukazovali jej fotografie milovaných, hovorili o svojich bolestiach. „Viete, čo je na tom najstrašnejšie? Vidieť, ako zomierajú osamotení, počúvať ich prosby, aby ste im dovolili rozlúčiť sa so svojimi deťmi, vnúčatami.“

Hovorí, že pacienti cítia, keď nadchádza ich posledná chvíľa, sú celý čas pri vedomí, neupadnú do agónie. Je to, akoby sa topili, pričom vedia, že umierajú.

Spomína si na babičku, ktorá ju prosila, aby jej pomohla naposledy uvidieť svoje vnúča. „Vytiahla som telefón, zapla videohovor a dala jej ho. Krátko nato babička odišla na večnosť. Podobných rozlúčok mám v telefóne množstvo.“

Takto bojovali v Číne

Smrti každý deň čelila i zdravotná sestra Jao z čínskej provincie Chu-pej. Ako prezradila redaktorom BBC, v čase, keď bola epidémia v Číne najvražednejšia, pôsobila v nemocnici v meste Siang-jang. Pôvodne mala iné plány. Chystala sa odcestovať za rodinou a spoločne s ňou stráviť Nový rok. Keď vypukla epidémia, prijala ponuku pracovať ako dobrovoľníčka. „Je pravda, že máme len jeden život,“ vysvetľuje Jao. „Ale silný hlas vo mne hovoril, že to musím urobiť.“

Nemocnica bola podľa jej slov veľmi dobre vybavená, ale čakalo ju obrovské fyzické aj psychické vypätie. Aby zvládli množstvo pacientov, všetci pracovali desať hodín denne. „Počas šichty sme nesmeli jesť, piť, robili sme bez prestávky. Keď sme skončili, mali sme oblečenie úplne mokré od potu a na tvári hlboké ryhy, niekedy aj rany po tesne upevnených respirátoroch.“

Hoci sami mleli z posledného, neustále upokojovali vystrašených ľudí, ktorí boli na pokraji zrútenia. „Mnohí z mojich kolegov boli natoľko vyčerpaní, že nedokázali odísť do postele a zaspávali na stoličkách. Čo nám dávalo silu, boli ďakovné pozdravy od obyvateľov mesta a príbuzných pacientov. Niektorí nám posielali jedlo a pitie, aby sme vydržali.“

Na záver mladá žena dodáva: „Na západe hovoríte viac o slobode, ľudských právach, ale my teraz v Číne myslíme hlavne na život a smrť. Na to, či zajtra uvidíme východ slnka.“

Život sa zastavil, ubudlo splodín

Zatiaľ čo v krajine draka počet nových prípadov klesá a množstvo pacientov opúšťa nemocnice, vo zvyšku sveta vírus naberá silu. Najviac je zasiahnuté Taliansko, kde k dnešnému dňu (21.3.) hlásia viac než 47-tisíc prípadov a vyše 4000 mŕtvych. Vláda už dávnejšie zaviedla prísne nariadenia, dala krajinu do karantény, zatvorila lyžiarske strediská, školy, divadlá, múzeá, zakázala spoločenské podujatia, obmedzila slobodu pohybu.

Od minulého týždňa zostali otvorené len obchody s potravinami, lekárne, čerpacie stanice. „To, čo sa tu deje, by mi ešte pred dvoma týždňami pripadalo ako scéna z nejakého hlúpeho filmu,“ hovorí pre český časopis Týden spisovateľka Markéta Volfová, ktorá žije na Apeninskom polostrove dvadsať rokov.

Z domu môže odchádzať len s čestným vyhlásením a na nákupy môžu chodiť len jednotlivo. Zároveň dodáva, že opatrenia sú na mieste. „Ukazuje sa, že najefektívnejšie a prakticky jediné riešenie je dôkladná izolácia.“

Napriek vysokej úrovni tamojšieho zdravotníctva nemocnice nestíhajú. Sú preplnené, chýba im personál, zdravotnícke pomôcky, pľúcne ventilátory, lekári i sestry sú na hranici síl. Situácia je natoľko zlá, že niektorí zdravotníci žiadajú uprednostňovať mladých, ktorí majú väčšiu šancu vírus prekonať.

Život v Taliansku sa očividne zastavil. Dokazujú to snímky zo satelitu Copernicus Sentinel-5P Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Počas posledných mesiacov zaznamenal nad krajinou prudké zníženie emisií oxidu dusičitého. Ako hovorí manažér ESA Claus Zehner, naznačuje to menší dopravný ruch a obmedzenie industriálnych aktivít.

Svoje aktivity okliešťuje aj Svätá stolica vo Vatikáne. Ako píše New York Times, zrušili tradičné bohoslužby počas týždňa pred Veľkou nocou a pápež sa prihovára veriacim už len prostredníctvom internetu. Po poslednej nedeľnej modlitbe prenášanej na dvoch veľkých obrazovkách na Námestí svätého Petra aj tento priestor uzavreli.

Pod dohľadom armády

Druhou európskou krajinou, ktorá je epidémiou najviac postihnutá, je Španielsko. Počas posledného víkendu vyzeral triapolmiliónový Madrid ako mesto duchov. Po zvýšení počtu nakazených na 8-tisíc a takmer tristo úmrtiach (dnes už je pomer 24 926 / 1326) si ľudia uvedomili, že je naozaj zle, a začali re­špektovať odporúčania úradov.

Nezostalo len pri nich. Premiér Pedro Sánchez, ktorého žena sa tiež infikovala koronavírusom, vyhlásil od pondelka núdzový stav. Centrálna vláda v Madride prevzala všetky právomoci a nariadila občanom, aby sa zdržovali doma. Môžu len nakupovať, chodiť do práce, k lekárovi alebo pomáhať starším obyvateľom. Rovnako ako v Taliansku sa zatvorili školy, reštaurácie, bary, verejné parky i záhrady. Na dodržiavanie prísnych obmedzení má dozerať armáda.

Žiaľ, aj v tomto kritickom období sa prejavilo teritoriálne napätie a premiér musel prostredníctvom telemostu rokovať s regionálnymi lídrami Baskicka a Katalánska. Tí požadovali, aby vláda ponechala správu zdravotnej starostlivosti regiónom.

Nedisciplinovaní Francúzi

Sloboda sa skončila aj vo Francúzsku, kde sa počas minulého víkendu počet prípadov zdvojnásobil na vyše päťtisíc a zaznamenali vyše stodvadsať úmrtí (dnes - 12 612/ 450). Preto sa uza­vreli podniky, kultúrne ustanovizne i turistické atrakcie vrátane Eiffelovej veže, Versailles i Louvru.

„Francúzi si stále neuvedomujú vlastnú úlohu v boji proti vírusu,“ cituje New York Times jedného z najvyšších zdravotníckych predstaviteľov krajiny Jérôma Salomona. „Práve teraz musíme zmeniť svoje správanie.“

Každý štát prijíma vlastné pravidlá. Dáni napríklad obracajú na hraniciach všetkých, ktorí nemajú vážny dôvod na návštevu krajiny, podobne sa k cudzincom správajú Nóri, Portugalci i Poliaci. Briti popri iných krokoch pripravujú preventívnu štvormesačnú karanténu pre všetkých dôchodcov nad sedemdesiat rokov a každému, kto odmietne lekárske testovanie, môže byť nariadená izolácia. Tým, ktorí ju porušia, bude hroziť pokuta tisíc libier alebo väzenie.

Súd s Netanjahuom sa odkladá

Zákazy a regulácie sa nesú naprieč celou planétou. Izraelčania výrazne redukujú návštevnosť pri Múre nárekov a o viac než dva mesiace odložili dlhoočakávané súdne pojednávanie s predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom, obvineným z úplatkárstva a korupcie. Okrem toho majú v úmysle využiť digitálne a technologické prostriedky na sledovanie pohybu ľudí, u ktorých je pravdepodobné, že boli nakazení koronavírusom.

Toto opatrenie oznámil v sobotu sám premiér, pričom zdôraznil, že Izrael je vo vojne proti neviditeľnému nepriateľovi a aj takto môžu chorobu poraziť. Konečné slovo bude mať ministerstvo spravodlivosti.

Keňa zavrela školy, Kolumbia hranice, Saudská Arábia Mekku, Medinu a všetky mešity, Čína zakázala výstup na Mount Everest, India prijala opatrenia, na základe ktorých môže občanov nútene umiestniť do karantény, a v USA, kde je vírus „v ranom štádiu“, zaviedli povinné lekárske kontroly na letiskách a zrušili lety z viacerých krajín vrátane európskych.

Pasažieri, ktorí prileteli z cudziny, čakajú na vybavenie v dlhých radoch aj niekoľko hodín.

A to je len začiatok. Zatiaľ čo pred týždňom v celých Spojených štátoch registrovali len päťsto prípadov, v nedeľu ich bolo už 2 700 a odborníci predpokladali, že v priebehu nasledujúcich siedmich dní by ich počet mohol vzrásť na desaťtisíc. Ukázalo sa, že ich odhady boli ešte optimistické. K dnešnému dňu je takmer 19 800 nakazených a 276 mŕtvych.

V GALÉRI si pozrite, čo koronavírus napáchal vo svete>>