Hoci doposiaľ zrejme na Slovensku výdaj falšovaného lieku v legálnej lekárni nenastal, od tohto termínu bude musieť každý lekárnik načítaním jedinečného kódu overiť pred výdajom pravosť každého balenia lieku.

„Pacientov môžeme ubezpečiť, že na príchod novej európskej smernice sme sa v dostatočnom predstihu pripravovali a spravili sme všetky potrebné opatrenia, aby sme zamedzili prípadnému problému, ako napríklad tomu, že by pacient v lekárni zostal bez svojho lieku. Napriek nulovému výskytu falošných liekov v slovenských lekárňach prijímame toto opatrenie ako ďalší krok smerom k zdokonaleniu lekárenstva v našej krajine,“konštatoval predseda Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku Róbert Nemčický.

Nuž, u nás je to tak

„Nuž, to je tak, je to nová povinnosť, no súkromnej lekárni štát na nový softvér či čítačky neprispeje. Navyše, kódy na liekoch pribúdajú postupne, obávame sa , že sa čas expedície liekov predĺži,dozvedeli sme sa v nemenovanej nitrianskej lekárni.  Zaujímalo nás teda, či štát naozaj na nový sofvér či čítačky neprispeje, podľa Ondreja Sukeľa, prezidenta SLeK, je to naozaj pravda. 

„Jedno takéto zariadenie stojí minimálne  300 eur /1 lekáreň – jednorazové náklady, + náklady za samotný úkon overovania lekárnikom (denné). Rovnako ešte nie sú kódované všetky lieky. Túto povinnosť mať na obale bezpečnostné prvky majú lieky (ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis) vyrobené od 9.2.2019 (okrem liekov podľa prílohy č. 1 Usmernenia). V reálnej praxi nie je možné určiť, ktoré lieky boli vyrobené pred a ktoré po 9. februári 2019, preto SLeK odporúča overovať všetky lieky, ktoré majú na svojom obale umiestnené bezpečnostné prvky. Viac info na https://www.slek.sk/aktuality/usmernenie-k-overovaniu-bezpecnostnych-prvkov-liekov,“   dodal.

Zbytočná pohotovosť?

Lekárne totiž majú zákonnú povinnosť vykonávať pohotovostnú službu, no na rozdiel od ambulantnej či ústavnej pohotovosti, nemajú túto službu zaplatenú. Denne na Slovensku slúži v okrese minimálne jedna lekáreň, pričom viac ako 90 percent z nich nevybaví ani piatich pacientov za hodinu. 41 percent lekární nenavštívi počas tejto služby ani jeden pacient s lekárskym predpisom vystaveným na ambulantnej pohotovosti. Tieto výsledky priniesol výskum Slovenskej lekárnickej komory, ktorého cieľom bolo vyhodnotiť efektivitu lekárenskej pohotovostnej služby po pol roku jej fungovania. Ako to dopadlo? Ukázalo sa, že efektivita lekárenskej pohotovostnej služby sa po legislatívnej úprave od júna 2018 javí ako negatívna. Okrem minimálneho prínosu pre pacienta značne ovplyvňuje aj prevádzkové náklady lekární, ktoré nie sú nijako zohľadnené.

„Ako poskytovatelia lekárenskej starostlivosti neúčtujeme ani zdravotnej poisťovni a ani pacientovi osobitnú odplatu za pohotovosť, ale len ceny za vydané lieky. Ako však potvrdzujú fakty, okrem zvýšených personálnych nákladov, mesačne na úrovni 35 000 eur, evidujeme aj približne 15 percentnú stratu, ktorú lekárne de facto generujú v čase poskytovania lekárenskej pohotovosti,“ skonštatoval Róbert Nemčický.

Slovenská lekárnická komora už pred dvoma rokmi predstavila efektívny a funkčný model pohotovostnej služby podobný modelu ambulantnej pohotovosti. Tá je financovaná paušálnou platbou zdravotných poisťovní a platbou za realizované výkony. S výsledkami prieskumu oboznámeme ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú, potrebujeme odborne a vecne diskutovať o základnom princípe - čo štát, pacienti, ale aj lekárnici očakávajú od lekárenskej pohotovosti. Verím, že v tomto nájdeme zhodu,“  dodal Ondrej Sukeľ , šéf Slovenskej lekárnickej komory.