Matúš Német

Hlučná hudba, že človek nepočuje vlastné slovo. Za&nbsp;barovým pultom sedí chlapík, z&nbsp;ktorého mobilu vychádzajú neustále červené signály. Ornamenty na&nbsp;barovej stene sa neprestajne točia a&nbsp;oheň z&nbsp;neďalekého kozuba šľahá plamene po&nbsp;miestnosti. To všetko naraz a&nbsp;v&nbsp;jednom okamihu. Podobnú „drámu“ sme videli na prvom virtuálnom simulátore autizmu na svete, ktorý sme mali možnosť vyskúšať. Odohráva sa pred očami ľudí, s&nbsp;ktorými každý deň cestujeme a&nbsp;vyzerajú ako my. S&nbsp;tým rozdielom, že sa narodili s&nbsp;hendikepom. Mnohí z&nbsp;nich sa napriek tomu rozhodli popasovať so životom a&nbsp;podarilo sa im zamestnať. Či Juraj v&nbsp;open space kancelárii, Michal ako obsluhujúci čašník alebo Marek v&nbsp;cukrárni. Všetci nám porozprávali o výnimočnom počine vo svojom živote - zamestnali sa. Okrem pracovného nasadenia takto nastavujú medziľudským vzťahom zrkadlo.

Typické kancelárske prostredie, nazývané open space, žilo svojím obvyklým ruchom počas pracovného týždňa. Na&nbsp;konci miestnosti sa mihalo svetlo z&nbsp;kopírovacieho zariadenia, za&nbsp;ktorým stál statný mladík. „Prijal by som vlastnú kanceláriu, ale stačí mi, že som v&nbsp;tomto kúte, tu mám pokoj,“ prekvapil nás hneď v&nbsp;úvode svojou zhovorčivosťou Juraj, ktorý je zamestnaný na&nbsp;účtovnom oddelení spoločnosti Kaufland. Ako autista pracuje síce každý deň, ale na&nbsp;polovičný úväzok od&nbsp;deviatej ráno do&nbsp;pol jednej poobede. Vo svojom „kútiku“ má rozložené množstvo papierov a&nbsp;lepiacich čiarových kódov, o&nbsp;ktorých účelnosti vie najlepšie on.

„Tu je srdce celého obchodu, všetkých faktúr, či už režijných, alebo tovarových. Ja som na&nbsp;začiatku robil hlavne režijné. Dopĺňam na&nbsp;faktúry údaje na&nbsp;zaúčtovanie. Čo znamená napríklad - prijímateľ, odberateľ, dátumy, čísla faktúr. Ak ich vyplním správne, tak sa odošlú do&nbsp;účtovného okruhu, to majú na&nbsp;starosti kolegyne,“ vysvetlil nám Juraj na&nbsp;úvod náplň svojej práce. Ako to vraj u&nbsp;ľudí s&nbsp;autizmom býva zvykom, ani Juraj nemá problém na&nbsp;rovinu pomenovať veci, ktoré ho ťažia alebo s&nbsp;nimi mal v&nbsp;minulosti problémy.

„Niektorí kolegovia sú v&nbsp;pohode, niektorí nie sú. Ale správajú sa ku mne tolerantne. Horšie to je s&nbsp;vonkajším okolím. Dosť trpím, že musím tráviť čas s&nbsp;ľuďmi cestovaním. Cestovanie je pre mňa dosť „týračka“, lebo ľudia sú veľmi nevychovaní. Poviem to na&nbsp;rovinu, to týranie stálo za&nbsp;to,“ zdôveril sa Juraj, ktorý každý deň cestuje do&nbsp;Bratislavy 90 kilometrov vlakom zo Šurian.

Zvládať cestovanie mu pomáha najmä jeho vášeň k&nbsp;dopravným prostriedkom a&nbsp;s&nbsp;výnimkou spolucestujúcich je pre neho zvuk koľajiska istou formou terapie. Napriek silnému prekonávaniu sa nám priznal, že musí pre každodenné presuny užívať lieky. Motivácia v&nbsp;podobe odmeny za&nbsp;odpracovaný výkon je však väčšia. „Som z&nbsp;autistov, ktorí nechodia do&nbsp;práce kvôli spoločnosti, ale kvôli peniazom. Z&nbsp;výplaty si môžem kúpiť aspoň nejakú virtuálnu realitu, napríklad počítačovú hru,“ priznal sa Juraj, ktorému sa podarilo nasporiť z&nbsp;pravidelnej výplaty na&nbsp;nový počítač. „Nemám plány do budúcnosti. Nie som nejaký plánovač, ktorý by chcel neviemčo dokázať,“ vyjadril sa o&nbsp;sebe realisticky.

O&nbsp;tom, že Juraj na&nbsp;svojej pracovnej pozícii nesedí z&nbsp;nejakých „charitatívnych“ dôvodov, svedčia fakty od&nbsp;jeho nadriadených. „Predtým na Jurajovom&nbsp;mieste boli traja brigádnici, ale stíhali to pomalšie. Teraz to Juraj robí sám. Chce niečo viac, aj keď ho brzdím. Myslím si, že veľmi dobre zapadol do&nbsp;kolektívu. Celkovo máme vo firme iný pohľad na&nbsp;týchto ľudí. Zamestnávatelia sa nemusia takejto výzvy báť,“ povedala nám Ganna Bulavina, vedúca oddelenia spracovania faktúr. Okrem toho Bulavina vyzdvihla na&nbsp;svojom zamestnancovi inú prednosť. „Juraj má fantastickú pamäť. Vie naspamäť čiarové kódy faktúr a&nbsp;čísla až sedemsto našich dodávateľov,“ dodala vedúca. „Neboli sme spokojní so študentmi. Takže sme hľadali niekoho koncentrovaného, ale takéto nasadenie sme nečakali,“ doplnila kolegyňu Soňa Krnáčová, vedúca účtovníctva a&nbsp;financií.

Iný rozmer pre svoj život s&nbsp;autizmom má aj Michal, ktorý pôsobí ako čašník vo vychytenom hoteli v&nbsp;centre Bratislavy. V&nbsp;čase našej návštevy sa v&nbsp;priestoroch hotelovej reštaurácie končilo podávanie raňajok. „Michal pracuje raz v&nbsp;týždni. Príde na&nbsp;deviatu do&nbsp;roboty a&nbsp;keď skončíme s&nbsp;raňajkami, o&nbsp;desiatej zväčša pomáha dievčatám s&nbsp;minibarmi v&nbsp;izbách. Takto pracuje do&nbsp;pol jednej,“ vysvetlila nám pracovný čas Michalova vedúca a&nbsp;inštruktorka v&nbsp;jednej osobe Júlia Jusková. Okrem inštruktorky na&nbsp;jeho pracovné nasadenie dohliada takzvaný job coach, dobrovoľník Valentín. „Občas mu pomáham pri prezlečení do&nbsp;pracovného odevu. Alebo sa stane, že sa pri práci zamyslí a&nbsp;vtedy mu poviem - Hej, Miško! a&nbsp;pracuje ďalej,“ vysvetlil nám v&nbsp;angličtine dobrovoľník, ktorý je pridelený k&nbsp;Michalovi v&nbsp;rámci európskeho dobrovoľníckeho programu. Podľa Michalovej vedúcej však vykonáva všetky činnosti svedomite a&nbsp;bez problémov, zvládol aj dni, keď dobrovoľník nemohol prísť do&nbsp;práce. Prestierať stoly a&nbsp;pomáhať pri dopĺňaní minibarov sa Michal naučil za&nbsp;mesiac.

„Veľmi sa mi tu páči a&nbsp;som tu spokojný,“ povedal nám Michal, ktorý na&nbsp;prvý pohľad pôsobí placho. Okrem svojej práce má za&nbsp;sebou vynikajúce športové výsledky. Tento rok sa mu napríklad podarilo získať na&nbsp;Svetových hrách špeciálnych olympiád zlatú medailu v&nbsp;cyklistickej športovej disciplíne. „Miško je u&nbsp;nás na&nbsp;dobrovoľníckej zmluve. Falkensteiner cíti zodpovednosť k&nbsp;spoločnosti. Okrem Miška dávame možnosť študentom, aby u&nbsp;nás pracovali, alebo tým, ktorí majú <a href="https://www.centire-projekty.com/system-dualneho-vzdelavania/" target="_blank" rel="noopener">duálne vzdelávanie</a>, si tu môžu odrobiť prax,“ vysvetlila nám formu spolupráce s&nbsp;Michalom operačná manažérka hotela Lucia Slováková.

Spoločnosť o&nbsp;rozšírení svojich možností zamestnávať ľudí s&nbsp;autizmom zatiaľ neuvažuje, pretože takíto zamestnanci by si vyžadovali špecifický prístup. Rovnako Michal je podľa manažérky svedomitý zamestnanec, len potrebuje mať na&nbsp;vykonávanie svojej práce pokoj a&nbsp;viac času. Takisto Michal má možnosť profesijne rásť. „Je tu možnosť získať vedomosti od&nbsp;konferenčných čašníkov,“ uviedla Slováková možný posun svojho zamestnanca do&nbsp;budúcna.

O&nbsp;zamestnanie javí záujem aj Marek Bednár z&nbsp;Bratislavy, ktorý končí v&nbsp;júni strednú školu v&nbsp;odbore cukrár. „Praxuje v&nbsp;kaviarňach, obsluhuje. Máme jediný plán - nájsť mu zamestnanie, aby mal zmysluplne vyplnený čas, aspoň na&nbsp;štyri hodiny denne, aby mal dôvod ráno vstať a&nbsp;tešiť sa na&nbsp;deň a&nbsp;čas strávený medzi ľuďmi. Žiaľ, asistencia pre takých ľudí je podpriemerne zaplatená, tak to nikto nechce robiť, a&nbsp;celá ťarcha zostáva na&nbsp;rodine,“ povedal nám Markov otec Jozef.

Markovi rodičia vnímajú ako prvú významnú lastovičku po&nbsp;občianskych projektoch fakt, že 6. a&nbsp;7. marca tohto roku sa na&nbsp;Profesia Days v&nbsp;Inchebe prvýkrát v&nbsp;histórii konal trh práce pre ľudí s&nbsp;mentálnym postihnutím. „Črtajú sa nám tam tri možnosti zamestnania pre nášho syna. Otázka je, čo z&nbsp;toho vyjde, ale je to predsa len šanca,“uviedol s&nbsp;nádejou Markov otec.

Zamestnávanie ľudí s&nbsp;autizmom však nie je ľahká a&nbsp;už vôbec nie bežná záležitosť. S&nbsp;projektom ich zamestnávania prišla Spoločnosť na&nbsp;pomoc osobám s&nbsp;autizmom. Súčasťou projektu boli rovnako Juraj aj Michal. Spoločnosť navyše vyvinula už spomínaný prvý virtuálny simulátor autizmu na&nbsp;svete, cez ktorý sme sa pozreli aj my a&nbsp;opisujeme skúsenosť s&nbsp;ním v&nbsp;úvode článku.

Myšlienke zamestnať autistov predchádzal odborný výskum. „V&nbsp;roku 2009 až 2010 sme realizovali výskumný projekt, ktorý analyzoval život autistov na&nbsp;Slovensku. Vyšli nám z&nbsp;neho dva nosné problémy - včasnosť diagnostiky a&nbsp;intervencie a&nbsp;druhým bola otázka, čo s&nbsp;ľuďmi s&nbsp;autizmom po&nbsp;ukončení školskej dochádzky,“ priblížil nám genézu projektu Ivan Štubňa, autor projektu Autisti v&nbsp;práci. Pretože sám je otcom syna s&nbsp;autizmom, vnímal problém nezaradenia týchto ľudí do&nbsp;pracovného procesu z&nbsp;vlastnej skúsenosti.

Podľa Štubňu autisti zostávajú doma nielen po&nbsp;ukončení základnej školy, ale rovnako po&nbsp;absolvovaní strednej a&nbsp;dokonca vysokej školy. „Podarilo sa nám získať grant z&nbsp;Dánska, na&nbsp;základe ktorého sme začali realizovať projekt v&nbsp;trvaní 33 mesiacov,“ uviedol Štub­ňa. Do&nbsp;programu zamestnávania zapojili tridsať autistov a&nbsp;10 job koučov, ktorých úlohou bolo nielen dohliadať na&nbsp;prácu svojho autistického klienta, ale na&nbsp;základe spoločnej komunikácie a&nbsp;povahových vlastností vybrať pre neho vhodné zamestnanie.

„Prihlásilo sa nám šesťdesiat uchádzačov na&nbsp;týchto desať miest. Čím sa nepotvrdilo, že o&nbsp;prácu nebude záujem,“ netajil prekvapenie Ivan Štubňa, podľa ktorého bol výber veľmi prísny a&nbsp;príprava job koučov dôsledná. Väčší problém však bol vybrať autistov, ktorí budú ochotní vstúpiť do&nbsp;pracovného procesu. Nakoniec sa však podarilo do&nbsp;zmluvného vzťahu dostať 18 autistov, z&nbsp;ktorých drvivá väčšina dodnes pracuje. Zvyšok účastníkov projektu nebol stavaný na&nbsp;prácu za&nbsp;odmenu, pričom, paradoxne, najväčšie problémy mali ľudia s&nbsp;Aspergerovým syndrómom. Autisti sa zamestnali okrem spomínanej kancelárie a&nbsp;hotela v&nbsp;domove dôchodcov či v&nbsp;detskej herni. Napriek ušľachtilej myšlienke sa projekt minulý rok skončil a&nbsp;na&nbsp;podobnú aktivitu spoločnosť zatiaľ nenašla peniaze.

„Štát sa tvári, že nič. Štát nemá žiadne oficiálne štatistiky, žiadne diagnózy. My vieme z klinických štúdií, že v prepočte na obyvateľstvo sa počet ľudí s autizmom na Slovensku pohybuje od 30- do 50-tisíc,“ varuje Ivan Štubňa pred zakrývaním si očí zo strany štátu pred rozsiahlym problémom. „Keď náš syn končil základnú školu v Bratislave, bolo v nej tridsať autistov od 1. po 9. ročník. V súčasnosti má daná škola už tridsať prvákov s autizmom,“ doplnil nelichotivú štatistiku Štubňa.

Ľudia s hendikepom v práci: Týmto všetkým si denne prejdú zamestnaní autisti.

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Ľudia s hendikepom v práci: Týmto všetkým si denne prejdú zamestnaní autisti.

Súvisiace články

Srdce na dlani: Prevratná technológia má ambíciu zmeniť liečbu kardiovaskulárnych chorôb

Máme po zázraku? Liečivo z Karibiku vyvoláva skôr rozčarovanie

Slovenský Rain Man v akcii: Autista Juraj podáva výkon v práci za troch

Bezhraničná arogancia lekára: Kšefty s pacientkou priamo v ambulancii

Posvietila si na spackanú operáciu: Kalavská navštívila nemocnicu kvôli „nesprávnemu kolenu“

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás