Dušan Valent

Po našej planéte dnes kráča viac ako osem miliárd ľudí. V&nbsp;minulosti ich žilo oveľa menej. V&nbsp;stredoveku okolo 200 až 300 miliónov, v&nbsp;staroveku desiatky miliónov. Keby ste sa však presunuli v&nbsp;čase o&nbsp;900-tisíc rokov späť, narátali by ste na celej zemi tak málo našich predkov, že by sme ich mohli označiť za ohrozený druh.

S&nbsp;týmto zistením prišiel medzinárodný tím čínskych, európskych a&nbsp;amerických vedcov. Výskumníci využili najnovšie metódy analýzy DNA na skúmanie vzoriek 3 154 súčasných ľudí pochádzajúcich z&nbsp;desiatich afrických a&nbsp;štyridsiatich mimoafrických populácií. Následne rekonštruovali veľkosť ľudskej populácie vo viac či menej dávnej minulosti. Ako informujú v&nbsp;prestížnom vedeckom časopise Science, identifikovali obdobie, keď populáciu našich predkov tvorilo asi len 1 280 rozmnožujúcich sa jedincov. Biológovia taký dramatický pokles populácie nazývajú efekt hrdla fľaše (bottleneck). Výskumníci takisto zistili, že táto populačná kríza netrvala dekády, storočia ani niekoľko tisícročí, ale ohromných 117-tisíc rokov. „Analyzovali sme veľké množstvo sekvencií DNA, pričom naša metóda dokázala zachytiť drastický pokles populácie pravekých ľudí už pomocou hŕstky z&nbsp;nich. To je prelomová skutočnosť,“ hovorí jeden z&nbsp;vedúcich členov výskumu Yun-Xin Fu z&nbsp;Texaskej univerzity. Podľa Fua a&nbsp;spoluautorov našich predkov postihli „extrémne straty na životoch a&nbsp;z&nbsp;toho dôvodu i&nbsp;strata genetickej rozmanitosti“. Vývojová vetva vedúca k&nbsp;modernému človeku vtedy podľa výskumníkov stratila približne dve tretiny svojej genetickej rozmanitosti.

Na druhej strane redukcia populácie mohla podľa vedcov urýchliť šírenie evolučných noviniek. Za jednu z&nbsp;nich označujú najvýraznejšiu genetickú zmenu, ktorá odlišuje moderného človeka od ľudoopov: splynutie dvojice chromozómov. Zatiaľ čo moderný človek nesie 23 párov, ľudoopy 24. Ide o&nbsp;znak, ktorý majú moderní ľudia (Homo sapiens) spoločný so svojimi najbližšími príbuznými, a&nbsp;to s&nbsp;neandertálcami a&nbsp;so záhadnými denisovanmi. Podľa autorov štúdie je teda možné, že praľudia, ktorých postihol zistený „efekt hrdla fľaše“, predstavujú zástupcov posledného spoločného predka týchto troch ľudských druhov. Panuje široká zhoda, že mal blízko k&nbsp;človeku heidelberskému (Homo heidelbergensis), identifikácia jeho skamenených pozostatkov je však predmetom debát. Tento scenár sa zhoduje so skutočnosťou, že zistený prepad populácie praľudí nastal pred 930– až 813-tisíc rokmi, čiže pomerne krátko pred tým, ako sa rozdelili evolučné cesty moderných ľudí, neandertálcov a&nbsp;denisovanov.

Populačná kríza, ktorú genetici odhalili, súhlasí s&nbsp;tým, čo naznačili staršie výskumy skamenenín. „Chronologicky sa zhoduje s&nbsp;medzerou vo fosílnom zázname pravekých ľudí, ktorú poznáme z&nbsp;Afriky a&nbsp;Eurázie, a&nbsp;pomáha ju vysvetliť,“ hovorí spoluautor štúdie Giorgio Manzi. Čo ju však spôsobilo? Podľa autorov štúdie bola jej hlavnou príčinou klíma. Zaľadnenia viedli k&nbsp;poklesu teplôt, závažným suchám a&nbsp;strate druhov, ktoré mohli pre praľudí predstavovať významný zdroj potravy.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/mali-sme-male-nechybalo-vela-ludstvo-vyhynulo">FOTO našich predkov v GALÉRII</a>

„Naše zistenia nastoľujú mnoho otázok, napríklad kde títo praľudia žili a&nbsp;ako sa im podarilo prežiť katastrofické klimatické zmeny. A&nbsp;takisto otázku, či tento populačný pokles urýchlil vývoj ľudského mozgu,“ hovorí spoluautorka výskumu Yi-Hsuan Pan. Vedkyňa uvažuje, že ich mohlo zachrániť skrotenie ohňa alebo nástup prajnejších klimatických podmienok. Iní výskumníci však v&nbsp;reakcii na štúdiu upozornili, že rovnaký kolaps populácií nebol zistený u&nbsp;iných druhov, čo podľa nich naznačuje, že príčiny, prečo naši prapredkovia balansovali na hrane vymretia, neboli klimatické.