Medzi najúčinnejšie spôsoby predchádzania infekčným chorobám patrí sociálny odstup. Ukazuje sa, že toto preventívne opatrenie intuitívne praktizuje prekvapivo rozmanitá paleta živočíchov. Od mravcov a rýb cez netopiere až po opice - keď ich postihne bakteriálna, vírusová alebo parazitická infekcia, vzďaľujú sa od svojich druhov a tak bránia šíreniu nákazy.

Zistenia priniesla prehľadová štúdia americko-britského tímu výskumníkov pod vedením biologičky Dany Hawleyovej z univerzity Virginia Tech. „Pohľad na živočíchy nás môže naučiť niečo o tom, ako by sme sa mali správať, aby chorí jedno­tlivci chránili seba aj ostatných,“ vyzdvihuje vedkyňa.

Pasívny odstup

Keď sa cítime chorí, sme letargickí a nemáme chuť sa stretávať s priateľmi a príbuznými alebo chodiť do práce, čím svoje okolie nevedome chránime pred nakazením. Americká biologička takéto správanie označuje za pasívny spoločenský odstup. „Nikam nechodiť a obmedziť interakcie s inými je intuitívne konanie vyvolané prejavmi ochorenia,“ vysvetľuje. „V prírode sa vyskytuje pri mnohých typoch zvierat. Ale ľudia tento inštinkt často potláčajú a ohrozujú sami seba aj svoje komunity.“

Výskumníci napríklad skúmali netopiere cicajúce krv, známe pod výstižným termínom upíry. Na rozdiel od svojich príbuzných konzumujúcich hmyz a ovocie, upíry žijú mimoriadne spoločensky. Keď im vedci podali neškodnú látku vyvolávajúcu imunitnú reakciu, pozorovali, že nasledoval pokles aktivity a menej časté kontakty s ostatnými netopiermi. Mierne odlišnú situáciu zistili u spoločenských opíc mandrilov. Pre tohto primáta je vzájomné čistenie srsti dôležité na udržanie a zveľaďovanie postavenia v skupine. Výskumníci pozorovali, že mandrily sa síce vyhýbajú chorým jedincom, ale nie úplne. Snaha o udržanie spoločenského statusu
vedie k tomu, že niekedy sa odhodlajú čistiť srsť aj nakazeným jedincom, ak ide o ich blízkych príbuzných.

Sebaobeta aj násilie

Pri mravcoch sa dokonca podarilo zaznamenať aktívny spoločenský odstup. Napriek mimoriadne úzkym väzbám v kolónii, ktorá funguje ako jeden „super­organizmus“, choré jedince svojich druhov opúšťali. Vzdali sa ochrany skupinového života a krátko nato často hynuli, len aby neohrozili ostatných. Autori štúdie túto sebaobetu vysvetľujú genetickými väzbami medzi členmi kolónie. Ďalšie kolónie - včelie úle - už takouto ohľaduplnosťou neoplývajú. Spoločenský odstup sa tu musí vynucovať, a to nezriedka použitím násilia. V iných prípadoch sa dištancujú zdravé jedince - ak langusty zistia, že členom ich skupiny je nakazený jedinec, opustia ju. Radšej podstúpia riziko života na vlastnú päsť než riziko nakazenia. 

FOTO zodpovedných zvierat v GALÉRII

Prevencia a medicína v prírode

  • Niektoré druhy, napríklad kone, sa proti nepríjemnému bodavému hmyzu prenášajúcemu choroby chránia tesným zomknutím, takže na každého člena skupiny pripadá menej parazitov.
  • Antilopy a iné kopytníky trávnatých oblastí si pravidelne a automaticky jazykom prečesávajú srsť, aby sa zbavili prípadných kliešťov skôr, ako im vylezú na miesta, kam už jazykom nedočiahnu.
  • Aby sa vyhli zvýšeniu počtu parazitov vo svojom tráviacom trakte, antilopy a niektoré iné kopytníky trávnatých oblastí (ale aj kengury) vyprázdňujú črevá častejšie na miestach, ktorým sa potom pri spásaní vyhýbajú.
  • Chorého šimpanza pozorovali, ako žuje horkú dužinu rastliny Vernonia amygdalina, ktorá má antimikro­biálne účinky. Jedinec krátko nato vyzdravel.