Slovenskými aj svetovými médiami sa nedávno prehnali správy tvrdiace, že pre chemikálie, ktoré nás každý deň obklopujú, muži do roku 2045 „prídu o spermie“ - ba čo viac, zmenšia sa im penisy. Články postavené na tvrdeniach americkej epidemiologičky Shany Swanovej však podľa iných odborníkov výrazne zavádzajú a prehliadajú mnohé dôležité zistenia o mužskej plodnosti.

Obavou odborníkov je, že pozornosť spoločnosti sa strháva na faktor, ktorého vplyv nie je potvrdený. Ak vôbec existuje, jeho miera je otázna. Na druhej strane, do úzadia sa dostávajú iné faktory, ktoré preukázateľne znižujú koncentráciu spermií. Práve tie však môže každý muž (s trochou úsilia) jednoducho ovplyvniť.

Bubáci číhajúci v plastoch

Za najpravdepodobnejšiu príčinu údajného „katastrofického poklesu“ v počte spermií považuje Shana Swanová zlúčeniny, ako sú ftaláty, bisfenol A, per- a poly fluoroalkylované látky (PFAS). Nachádzajú sa napríklad v plastových obaloch, kozmetike alebo v čistiacich produktoch. Problém je, že andrológovia - odborníci na mužskú plodnosť - a chemici skúmajúci vplyvy rôznych zlúčenín na ľudské zdravie, nie sú o Swanovej záveroch a interpretáciách dát presvedčení. Kým Shana Swanová využíva publicitu, ktorú získava vďaka tvrdeniam vyvolávajúcim obavy, na promovanie svojej novej knihy, títo výskumníci upozorňujú, že situácia je zložitejšia.

Je pravda, že existujú štúdie, ktoré pri uvedených zlúčeninách zistili vplyvy na hormonálnu rovnováhu alebo vývin embryí. Fyziológ a popredný odborník na maternicový vývin ľudského plodu Tim Moss z Monashovej univerzity v Austrálii však upozorňuje, že napriek tomu „zďaleka nie je potvrdené, že narušujú ľudskú plodnosť“. Súhlasí aj profesor andrológie Allan Pacey z Univerzity v Sheffielde: „Analýzy dostupných štúdií naznačujú, že v súčasnosti nemáme spoľahlivé dôkazy, ktoré by spájali vystavenie týmto látkam s poruchami plodnosti.“

Rovnakého názoru je profesor chémie Joseph Schwarcz z McGillovej univerzity, ktorý sa špecializuje na vyvracanie skreslených informácií o chémii v bežnom živote. Kanadský odborník upozorňuje, že výskumy naznačujúce negatívne vplyvy „zväčša predstavujú laboratórne štúdie na bunkových kultúrach alebo na zvieratách, ktorých relevancia pre ľudí je otázna“. Príčiny, prečo ich závery nemožno vzťahovať na ľudí, sú jednoduché. V prvom rade, ľudia nie sú myši ani bunky v Petriho miske. Po druhé, použité koncentrácie typicky výrazne prevyšujú mieru vystavenia, ktorému čelíme. „Neobávam sa týchto zlúčenín, pozerám sa na čísla,“ hovorí Schwarcz. „A tie hovoria, že akákoľvek miera vystavenia v bežnom živote dosahuje hladinu, ktorá má na míle ďaleko od koncentrácie, ktorá by vyvolávala obavy.“

Aký závažný je problém?

Tvrdenia o katastrofickom poklese mužskej plodnosti sa opierajú o nedávnu veľkú analýzu štúdií početnosti spermií. Tá v Severnej Amerike, Európe, Austrálii a na Novom Zélande zistila medzi rokmi 1973 a 2011 pokles o 52 percent. Ak by tento trend rovnako rýchlo pokračoval, upozorňuje Swanová, v priebehu jednej generácie by boli všetci muži prakticky neplodní.

Menej pozornosti si získal fakt, že priemerná súčasná koncentrácia približne 50 miliónov spermií je stále takmer štvornásobne vyššia ako hranica považovaná Svetovou zdravotníckou organizáciu za „nízku“ (15 miliónov). Allan Pacey preto poznamenáva, že pozorovaný trend vlastne odráža zmenu „z normálnej hladiny na normálnu“.

Úbytok koncentrácie spermií je síce podľa Tima Mossa reálny a vzbudzuje obavy, uvedená miera poklesu je však otázna. Príčinou sú mnohé zdroje skreslenia v uvedenej analýze štúdií - od nedostatku informácií o výbere účastníkov (selekčné skreslenie) po skutočnosť, že štúdie, ktoré zistia výrazný pokles, majú oveľa vyššiu šancu, že ich nejaký odborný časopis bude považovať za dostatočne významné, aby ich zverejnil (publikačné skreslenie).

Scvrkávanie penisov?

„Tvrdenia, že chemické látky údajne spôsobujúce pokles koncentrácie spermií vedú aj k zmenšujúcim sa penisom, sú očividný bulvárny pokus o upútanie pozornosti,“ konštatuje Tim Moss. „Tento záver naznačila len jediná štúdia, vykonaná na vzorke iba 383 mužov v severovýchodnom Taliansku.“ V tejto štúdii vysvetľuje odborník, že 212 zo zúčastnených mužov obývalo oblasti s vysokou alebo veľmi vysokou koncentráciu znečistenia chemickými látkami PFAS. Dáta ukázali, že priemerná dĺžka penisu týchto dvesto mužov bola o 10 percent menšia ako v oblastiach s nižšou koncentráciou týchto látok v prostredí.

Podľa Tima Mossa viaceré zásadné skutočnosti dvíhajú obočie a spochybňujú interpretácie tejto práce. „Muži boli združení do skupín podľa miesta, kde žili, a nie podľa rodiska. Lenže dĺžka penisu je určená pred narodením, takže oveľa dôležitejším faktorom by bolo bydlisko matky v čase tehotenstva, nie bydlisko mužov v ich dospelosti,“ vysvetľuje fyziológ.

Ďalším problémom je skutočnosť, že kontaminácia látkami PFAS v sledovaných regiónoch bola miestami extrémne vysoká z dôvodu znečisťovania životného prostredia trvajúceho desaťročia. „To znamená, že ak by sa v týchto regiónoch potvrdili nejaké vplyvy, ich relevancia pre populáciu v oblastiach s bežnou mierou znečistenia by bola otázna,“ upozorňuje. V neposlednom rade, štúdia neponúkala dostatok informácií o podmienkach pri meraní jednotlivých mužov, takže nebolo možné odhadnúť vplyv teploty alebo spôsobu merania na dáta. „Dostupné historické dáta nenaznačujú v priebehu posledných niekoľkých desaťročí žiadne zmenšenie penisov,“ vyzdvihuje výskumník.

Príčin je veľa

„Znečistenie životného pro stredia je zdrojom rastúcich obáv, ale dôkazy, ktoré máme k dispozícii, nenaznačujú, že koncentrácia spermií sa prepadne ruka v ruke so zmenšením penisov,“ sumarizuje austrálsky vedec. Zdôrazňuje, že k celkovému poklesu koncentrácie spermií síce naozaj dochádza, no nie je úplné jasné, do akej miery a prečo. „Príčinám tohto poklesu plne nerozumieme. Obviňovanie chemických látok v prostredí prehliada iné dôležité faktory, ktoré ľudia môžu ovplyvniť a zlepšiť tak svoju plodnosť.“

Týchto faktorov rozhodne nie je málo. Mnohých čitateľov neprekvapia: patrí medzi ne nadváha, nedostatok telesnej aktivity, sedavý spôsob života, stres, nedostatok spánku a nezdravá strava. Teda faktory, ktoré zaznamenali na Západe od začiatku 70. rokov 20. storočia búrlivý vzostup. Narážame tu na dôležitú zhodu. V Južnej Amerike, Afrike alebo Ázii, kde tento vzostup nebol taký výrazný ako na Západe, sa zistil oveľa nižší pokles početnosti spermií. 

Na ďalšej strane si pozrite, čo všetko vplýva na kvalitu spermií>>