Americký miliardár a šéf SpaceX Elon Musk rád ohuruje verejnosť veľkými a drahými projektmi, aj takými, ktoré sú stále buď v ranom štádiu, alebo odborníci ich realizáciu v najbližších storočiach spochybňujú. Zdá sa však, že sťahovanie ľudstva na Mars myslí smrteľne vážne. Vyvíja masívnu vesmírnu loď, do ktorej by sa zmestilo sto ľudí a k tomu množstvo pozemského materiálu potrebného na vybudovanie rozsiahlej základne na povrchu červenej planéty.

Tvrdí, že ak všetko pôjde podľa plánov, vesmírne mesto by mohlo začať nadobúdať tvary už o tri desaťročia. Nedávno dokonca na Twitteri odhadol, koľko by to celé stálo. Najoptimistickejšia cena presiahne sto miliárd dolárov, ale ráta aj s tým, že by sa náklady mohli vyšplhať až na desať biliónov. To je po­dľa servera inverse.com osmina hodnoty celej svetovej ekonomiky. Ako Musk uviedol pre americkú stanicu CBS, tieto výpočty sa odvíjajú od predpokladov, že mesto bude potrebovať minimálne milión ton zásob, mate­riálu a množstvo „osadníkov“. Ak by k tomu skutočne došlo, bol by to najdrahší budovateľský projekt v celej histórii ľudstva.

Cieľ - sebestačné mesto

Zatiaľ čo vesmírne lode NASA skúmajú existenciu nejakých foriem života na Marse, Musk otvorene hovorí o jej kolonizácii. Vlastne, sníva o nej od začiatku nového tisícročia. Nakoniec aj preto vznikla spoločnosť SpaceX. Až v roku 2016 však načrtol konkrétny scenár, o rok zoštíhlený projekt medziplanetárneho dopravného systému a rakety BFR - neskôr Starship.  Vyše stometrová raketa a ves­mírna loď by mali mať dokopy viac ako štyridsať motorov novej generácie a prvé testy by sa mali rozbehnúť už v roku 2020. Vo svojej finálnej podobe na palubu pojme sto pasažierov a sto ton nákladu. Aby však niekoľkomesačný let vôbec zvládla, po dosiahnutí obežnej dráhy Zeme bude musieť dotankovať palivo z nákladných „lodí“ a bude treba vyriešiť ďalšie zdroje jeho výroby na Marse na cestu naspäť.

Marťanské mesto: Takto by malo vyzerať prvé mesto na červenej planéte. Možno už v roku 2050.
Marťanské mesto: Takto by malo vyzerať prvé mesto na červenej planéte. Možno už v roku 2050.
Zdroj: SPACEX

Podľa Muska sa prvý bezpilotný let na červenú planétu uskutoční v roku 2022. Zamieria k nemu dve rakety, ktoré tam dopravia potrebný materiál ako základ budúcej kolónie. O dva roky neskôr ráta s vyslaním astronautov. Ich úlohou bude vybudovanie skladiska so zariadením na výrobu pohonných hmôt z lokálnych zdrojov. Budú pracovať na recyklačných programoch, pripravovať pristávacie plochy, budovať základnú infraštruktúru, skleníky a ďalšie systémy na podporu života. Ak sa nič nepokazí, SpaceX vytvorí silný základ ciest na Mars, nato by sa do projektu mali zapojiť svetové organizácie, spoločnosti, ktoré by ho materiálne aj finančne podporili. Peniaze by mohli priniesť aj komerčné lety k Mesiacu. Tak by o niekoľko desaťročí mohli zo Zeme štartovať desiatky rakiet a dopraviť na Mars dostatok ľudí na vytvorenie sebestačného mesta.

Znie to všetko ako vedecko-fantastický film, ktorý nemusí dopadnúť dobre. Obrovské investície ohrozuje veľa faktorov, a tak sa núka otázka, prečo to vlastne Musk tak vehementne presadzuje. „Je veľa vecí, ktoré robia ľudí smutnými alebo deprimovanými v súvislosti s budúcnosťou, ale možnosť cestovania do vesmíru je pre nich vzrušujúca. To je náš zámer. Aby sa ľudstvo na budúcnosť mohlo tešiť,“cituje ho server inverse.com.

Najprv materiál: Zhruba o tri roky by mali letieť k Marsu prvé dve vesmírne lode s nákladom materiálu. O ďalšie dva azda aj astronauti.
Najprv materiál: Zhruba o tri roky by mali letieť k Marsu prvé dve vesmírne lode s nákladom materiálu. O ďalšie dva azda aj astronauti.
Zdroj: SPACEX

Priveľa problémov

Odborníci a veľká časť vedeckej obce len krútia hlavou. Odhliadnuc od šialenej ceny projektu totiž budúcich kolonizátorov čaká množstvo veľmi ťažko, ak vôbec, riešiteľných problémov. „Bez ohľadu na to, do akej miery generálny riaditeľ spoločnosti SpaceX Elon Musk propaguje marťanské kolónie ako nevyhnutný vývoj, ku ktorému by mohlo dôjsť ešte počas jeho života, existuje veľa technických, lekárskych a logistických výziev, ktoré pred takou­to kolonizáciou treba vyriešiť,“píše server Gizmodo, zameriavajúci sa na vedu a technológie. „Bude trvať pravdepodobne tisícročia, kým to bude realizovateľné. Momentálne ani nemáme tušenie, ako chrániť astronautov pred nebezpečnými úrovňami kozmického žiarenia, ktorým by boli vystavení počas krátkeho pobytu, nehovoriac o trvalej misii.“

Elon Musk: Zakladateľ SpaceX odhaduje cenu veľkého marťanského projektu niekde medzi 100 miliardami až 10 biliónmi amerických dolárov.
Elon Musk: Zakladateľ SpaceX odhaduje cenu veľkého marťanského projektu niekde medzi 100 miliardami až 10 biliónmi amerických dolárov.
Zdroj: Profimedia

Ako autor pokračuje, ak nebudeme radikálne prispôsobovať naše mozgy a telá drsnému prostrediu, Mars zostane navždy bez ľudí. „Je to studené, mŕtve miesto, so stokrát tenšou atmosférou, než má Zem. Ovzdušie pozostáva predovšetkým z oxidu uhličitého, ktorý málo chráni povrch pred vesmírnym žiarením, a tlak vzduchu predstavuje necelé percento v porovnaní s pozemským.“Nedostatočná atmosféra spôsobuje, že priemerná marťanská teplota je mínus 60 stupňov a klesá až pod úroveň mínus 120 stupňov. Na porovnanie, najnižšiu teplotu na Zemi zaznamenali v roku 1982 na stanici Vostok na Antarktíde, kde namerali necelých mínus 90 stupňov.

Neexistuje Planéta B

Ďalším problémom je gravitácia, ktorá je na Marse v porovnaní so Zemou tretinová. Znie to síce lákavo, ale z dlhodobého hľadiska by to mohlo znamenať pre ľudský organizmus katastrofu a takisto negatívny vplyv na plodnosť. Potvrdzuje to neurologička Rachael Seidlerová z Floridskej univerzity, ktorá sa okrem iného zaoberá účinkami mikrogravitácie na kozmonautov. „Mnohí ľudia si nedokážu uvedomiť, aké ťažké by bolo takúto kolóniu udržať.“ Na základe štúdií s astronautmi, ktorí vo vesmíre strávili aspoň rok, hovorí o ďalších možných fyziologických dôsledkoch pre človeka. Hrozí napríklad úbytok svalovej hmoty, rednutie kostí, kardiovaskulárne choroby, imunitné a metabolické poruchy. Nepopiera možnosť, že ľudské telo sa dokáže prispôsobiť planéte s nízkou gravitáciou, ale zdôrazňuje, že to jednoducho nevieme potvrdiť.

Dueto: Vesmírnu loď Spaceship vynesie k obežnej dráhe raketa Super Heavy Rocket. Cesta k Marsu jej potrvá niekoľko mesiacov.
Dueto: Vesmírnu loď Spaceship vynesie k obežnej dráhe raketa Super Heavy Rocket. Cesta k Marsu jej potrvá niekoľko mesiacov.
Zdroj: Profimedia

„Predstavy, že vesmír ponúka únik z problémov na Zemi, sú nebezpečná ilúzia,“ cituje Gizmodo kozmológa a astrofyzika Martina Reesa. „Tie musíme vyriešiť tu. Vyrovnávanie s klimatickou zmenou sa môže zdať skľučujúce, ale v porovnaní s podmienkami na Marse je to detská hra. Žiadne miesto v našej slnečnej sústave neponúka ani len také podmienky ako Antarktída alebo vrchol Everestu. Neexistuje žiadna ,planéta B‘ pre bežných ľudí.“

AKTULIZÁCIA: Podľa posledných správ prišiel Musk s novým riešením, ako na studenej planéte vytvoriť podmienky pre život. Ako píše Independent, už v minulosti navrhoval odpáliť v oblasti pólov jadrové nálože. Tým by sa povrch zahrial, rozpustili by sa zásoby ľadu a uvoľnili CO2, ktorý by mohol pomôcť vytvoriť silnejšiu marťanskú atmosféru. Vedci však boli skeptickí. Podľa niektorých by jadrové explózie spôsobili úplne opačný efekt. Vytvorili by obrovské  mraky v atmosfére, ktoré by blokovali aj tú trochu slnečného svetla a Mars by bol ešte studenší. A to nie je všetko. Nedávna štúdia publikovaná v Nature Astronomy upozorňuje, že na póloch nie je dostatok CO2 na vytvorenie skleníkového efektu. K tomu sa atmosféra Marsu neustále stráca, čo znamená, že akékoľvek plyny by aj tak unikali preč do vesmíru. Vedľajšie dôsledky masívnych jadrových výbuchov by navyše mohli zničiť aj existujúce biomarkery na celé storočia.

V reakcii Elon Musk vysvetlil, že bombardovaním myslel vyvolanie nepretržitých efektov jadrovej fúzie nad atmosférou. Akoby boli nad planétou umelé slnká. To však odborníci opäť spochybnili. Pripustili síce, že by sa vedľajšie škody mohli znížiť, ale napriek desaťročiam výskumu účinné zbrane čistej jadrovej syntézy ešte nie sú realitou.

Hoci sa Elon Musk pôvodnej myšlienky nevzdáva, teraz navrhol ďalší spôsob, ako dosiahnuť podobný efekt bez termonukleárnych zbraní. Chce na obežnú dráhu Marsu vypustiť tisícky satelitov s obrovskými zrkadlami, ktoré by odrážali a zintenzívnili slnečné svetlo a tým by zvýšili teplotu červenej planéty.

Pozrite si v GALÉRII, akú budúcnosť nám Elon Musk pripravuje.