Z roka na rok sa čoraz intenzívnejšie hovorí o vesmírnych programoch, hľadaní aspoň nejakých foriem mimozemského života či o kolonizácii relatívne dostupných planét. Otázka už nestojí či, ale ako a kedy. Aby sme však o dlhodobých či dokonca trvalých ľudských misiách na vzdialených planétach mohli reálne uvažovať, musíme sa vyhnúť astronomicky drahej doprave materiálov na výstavbu základní a namiesto toho nájsť spôsoby, ako využívať lokálne zdroje surovín.

Dnes už má tento proces vlastný názov - In-Situ Resource Utilization (ISRU). Aby sa všetko ešte väčšmi zjednodušilo, o práce by sa počas niekoľkoročnej prípravnej fázy mali starať autonómne roboty. Bez asistencie človeka.

Biovýroba železa

Jednu z možností, ako na to, ponúka Benjamin Lehner, doktorand z Technologickej univerzity v holandskom Delfte. Minulý mesiac predstavil svoj projekt, v ktorom ráta s využitím baktérií pri kolonizácii Marsu. Druh Shewanella oneidensis totiž na biologickej báze mení regolit (nespevnený horninový materiál, pokrývajúci povrch Zeme, Mesiaca i ďalších planét vrátane Marsu) na použiteľný kov.

Podľa plánov, na ktorých jeho tím pracoval štyri roky, by k červenej planéte mali vyslať rakety bez posádky. Na ich palube by bol len rover, bioreaktor, 3D tlačiareň a, samozrejme, baktérie. Rover by zabezpečoval zber regolitu a baktérie v reaktore by ho spracovali na magnetit, magnetický oxid železa. Keď dokončia „svoju prácu“, možno z nich magnetit extrahovať magnetmi a 3D tlačiareň by potom technológiou LCM menila surový magnetit na kovové komponenty potrebné na vybudovanie zá­kladne a mimozemskej infraštruktúry - skrutky, matice, železné dosky... Všetko, čo by mohli vesmírni „osadníci“ potrebovať.

AMBICIÓZNY DOKTORAND Benjamin Lehner našiel spôsob, ako na Marse zužitkovať lokálne zdroje surovín.
Zdroj: Internet

Automatický proces

Celý plán znie ako z vedecko-fantastického filmu, podľa mladého doktoranda je však reálny a ušetril by množstvo financií. Ako vysvetľuje, východisková surovina - v tomto prípade magnetitový prášok - sa vystaví svetelnému zdroju (laseru, mikrovlnným zariadeniam) a pretaví sa na horúcu kašovitú masu. Z nej potom vrstvu po vrstve môže 3D
tlačiareň vyrábať požadované tvary.

Samozrejme, treba sa starať aj o baktérie, bez ktorých to nepôjde. Tie budú v bioreaktore „kŕmiť“ mikroriasami. Mikroriasy v závislosti od slnečného žiarenia a množstva oxidu uhličitého z marťanskej atmosféry vytvoria živiny a kyslík. Popri tom vyprodukujú zvyškový organický odpad, ktorý neskôr prví pozemskí obyvatelia Marsu môžu použiť napríklad ako kompost.

Z Lehnerových výpočtov vyplýva, že jedna bezpilotná kapsula s 1 400-litrovým reaktorom vyprodukuje za rok zhruba 350 kilogramov železa. „Ak by sme ich vyslali na Mars viac, za pár rokov by sme mali dostatok materiálu na konštrukciu základne,“ tvrdí ambiciózny Holanďan. Astronauti dorazia až potom, keď bude všetko nachystané. Takpovediac, skoro na hotové.

SKRYTÝ POTENCIÁL Povrch Marsu je pokrytý takzvaným mesačným prachom - nespevneným horninovým materiálom, z ktorého možno vyrobiť železo.
Zdroj: Internet

Najprv na Mesiaci

O hrozbách, ktoré môžu pozemské mikroorganizmy znamenať pre marťanské prostredie či prípadný už existujúci život, sa hovorí dlhšie. Holandskí výskumníci preto informovali aj o pripravovanej prevencii. Proces spracovania a skladovania sa podľa nich bude odohrávať v utesnenej nafukovacej komore, aby predišli akejkoľvek kontaminácii červenej planéty.

Ako píše server techology.org, Lehnerov projekt má oproti konvenčným technologickým postupom či dovozu materiálu zo Zeme veľa nesporných výhod. Baktérie sú ľahké, nenáročné, čo je dobré na ich prepravu, odolávajú vysokým dávkam žiarenia a samy sa rozmnožujú. Nápad sa pozdáva aj vedeniu vesmírnych agentúr
NASA a ESA. Navrhujú ho otestovať na Mesiaci, ktorého povrch je regolitom hojne pokrytý. Aj preto dostal názov mesačný prach. Ak všetko pôjde podľa očakávaní, možno uvažovať o jeho využití na vzdialenejších planétach.

„ISRU je dôležitá technológia, ktorú musíme skúšať, aby sme umožnili trvalo udržateľný prieskum,“ uviedol vedecký poradca ESA Aidan Cowley. Považuje za potrebné preskúmať všetky životaschopné alternatívy, medzi ktoré radí aj prácu Benjamina Lehnera.