Praveká „megaosada“ nájdená neďaleko Vrábeľ patrí medzi najvýznamnejšie náleziská mladšej doby kamennej v Európe. Aj siedma sezóna výskumu priniesla prekvapivé objavy. V jednom prípade vskutku morbídny nález: na dne priekopy, ktorou ohraničili jeden zo sídliskových areálov, našli masový hrob bezhlavých tiel.
Mimoriadne nálezisko
Lokalitu objavenú južne od mesta Vráble skúma tím archeológov, ktorý vedie Ivan Cheben z Archeologického ústavu SAV a Martin Furholt z Univerzity Christiana Albrechtsa v Kiele. Výskumníci tu odkryli aglomeráciu raných roľníkov, založenú takmer pred 7 300 rokmi a obývanú zhruba tristo rokov.
Osady prvých stredoeurópskych roľníkov tvorilo obvykle menej ako päť súčasne stojacich domov a okolo tridsať obyvateľov (polovica nedospelých). Vo Vrábľoch však archeológovia našli sídlisko, v ktorom v čase rozkvetu stálo súčasne 50 až 70 domov - to je čosi výnimočné nielen na území Slovenska, ale v celej strednej Európe. Jednotlivé domy boli obrovské: merali okolo 20-40 metrov.
Neolitické nálezisko vo Vrábľoch je výnimočné aj tým, že v skutočnosti predstavuje aglomeráciu troch susediacich, ale do veľkej samostatných, približne 15-hektárových „štvrtí“.
Čo je pozoruhodné, obyvatelia juhozápadnej štvrti sa z neznámej príčiny rozhodli demonštrovať, že k zvyšku nepatria. Vztýčili bariéru - drevenú palisádu - a ohraničili sa aj dvojicou priekop. Nový nález ešte podčiarkuje výnimočnosť vrábeľského neolitického náleziska.
Bezhlavá „mládež“?
V priekope pri jednom zo vstupov do opevnenej štvrti sídliska výskumníci odkryli veľkú hromadu ľudských kostí. Podľa výskumníkov pochádzajú prinajmenšom z 35 ľudí. „Na lokalite pracovali dve antropologičky a väčšinu kostí sme dokázali priradiť k jednotlivým telám. V strede priekopy sa však kosti nachádzali vo viacerých vrstvách. Navzájom sa viac prekrývali, preto zatiaľ vieme povedať len to, koľko jedincov tam bolo uložených minimálne,“ vysvetľuje členka výskumného tímu antropologička Zuzana Hukeľová z Archeologického ústavuSAV. „To, koľko ich bolo v skutočnosti, sa dozvieme až po analýze kostrových pozostatkov,“ dodáva.
Telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách - na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré akoby v žabej polohe. „Ani jedna z kostier nenaznačovala, že by bola do priekopy pietne uložená,“ konštatuje antropologička. Ďalším spoločným znakom je, že takmer všetkým kostrám z dna priekopy chýba hlava. „Našli sme iba jednu detskú lebku a jednu časť sánky,“ hovorí vedkyňa.
Aj ďalšie indície naznačujú, že týchto ľudí nepochovali. Na rozdiel od nebožtíkov ležiacich v hroboch im chýbajú akékoľvek milodary. Na druhý svet si odniesli len amulety z prevŕtaných ľudských zubov. Takisto vekové zloženie podľa predbežných zistení naznačuje výraznú prevahu jednej vekovej skupiny - mladých. „Až na jednu výnimku sme v priekope vôbec nenašli kostry detí a zatiaľ to vyzerá, že väčšinu tvorili mladiství a mladí jedinci,“ vysvetľuje Zuzana Hukeľová.
Odseknuté alebo odobraté?
Padli tri tucty ľudí, ktorých sa podarilo objaviť v pravekej priekope, za obeť krvavým rituálom pre pravekých bohov? Alebo azda išlo o obete dávnej epidémie, prípadne hromadnej popravy? A boli si nebohí navzájom príbuzní? Práve na tieto otázky sa v nasledujúcich mesiacoch zameria interdisciplinárny výskum.
„Z antropologického hľadiska bude kľúčové detailné preskúmanie stavcov krčnej chrbtice. A to preto, aby sme boli bližšie k odpovedi, ako a prečo boli vlastne lebky odobraté,“ hovorí Zuzana Hukeľová. „Takisto bude dôležité získať obraz o zložení súboru pozostatkov, pokiaľ ide o pohlavie a vek jedincov. Tieto informácie nám môžu pomôcť získať predstavu o tom, čo sa vo Vrábľoch mohlo stať, hoci v neodkrytých častiach priekopy sa môžu nachádzať ešte ďalšie kostry, ktoré môžu odhaliť ďalšie či iné skutočnosti.“
Porovnanie
V priekope ohradenej štvrte vrábeľského neolitického sídliska sa našli ľudské pozostatky už v predchádzajúcich rokoch. Dokopy ide o 16 ľudí. Niektorých uložili ako pri bežných súdobých hroboch - to znamená na ľavom boku s pokrčenými nohami. Naopak, telá v „netradičných polohách“ akoby len vhodili do jamy vrátane malého troj- až šesťročného dieťaťa.
Z týchto starších nálezov chýbali hlavy len niektorým kostrám, a to dvom dvojiciam tiel, uloženým v netypickej polohe (vystretí na chrbte alebo na bruchu). Tak ako novoobjaveným pozostatkom, chýbali im milodary. Podľa antropologických zistení prišli o hlavu až nejaký čas po smrti, keď pokročil rozpad mäkkých tkanív. Môžeme hádať, či ich lebky následne niekde vystavili alebo pochovali na odlišnom mieste.
FOTO V GALÉRII
Veľmi zaujímavé bude porovnať zistenia z Vrábeľ s podobnými súvekými nálezmi. Napríklad v priekope neolitickej osady v nemeckom Vaihingene sa našli v priekope desiatky tiel. Tak ako vo Vrábľoch, sprevádzalo ich oveľa menej milodarov ako nebožtíkov pochovaných v štandardných hroboch - niekedy ich do priekopy len pohodili. Izotopové a genetické analýzy zistili, že ľudia nájdení vo vaihingenskej priekope strávili časť života nie v úrodnej nížine, kde ležala osada, ale v podhorskom prostredí. Geneticky však išlo o typických „roľníkov“, a teda nie asimilovaných lovcov a zberačov. Archeológovia preto „ľudí z priekopy“ považujú za členov spoločenskej skupiny vytlačenej na okraj spoločnosti. Aj ľudí z vrábeľského masového hrobu súkmeňovci vytlačili na okraj spoločnosti? Veríme, že odpoveď sa dozvieme už čoskoro.
