Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Americká neurotechnologická spoločnosť, za ktorou stojí podnikateľ a vizionár Elon Musk, je známa hlavne pokusmi o prepojenie ľudského mozgu s počítačovou sieťou. Tak by človek získal obrovské možnosti, ktorými by sa vyrovnal umelej inteligencii, navyše paralyzovaní pacienti by mali šancu aspoň čiastočne komunikovať so svetom, znovu sa pohybovať.

Nedávno obchodný partner a&nbsp;spoluzakladateľ Neuralinku Max Hodak prišiel s&nbsp;ďalším revolučným plánom. Tvrdí, že už existujú technológie a&nbsp;vedecké postupy, ktoré v&nbsp;priebehu niekoľkých rokov umožnia vytvoriť geneticky modifikované zvieracie druhy podobné gigantickým prehistorickým jašterom a&nbsp;vytvoriť filmový Jurský park v&nbsp;reálnom svete.

„Neboli by to autentické dinosaury, ale po&nbsp;pätnástich rokoch chovu a&nbsp;genetického inžinierstva by sme mohli vytvoriť nové exotické druhy,“ napísal Hodak na&nbsp;sociálnej sieti a&nbsp;dodal, že by tak pomohli aj biodiverzite. Pripúšťa, že treba urobiť všetko, aby sa zachovala a&nbsp;chránila tá, ktorú stále máme, ale zároveň kladie otázku, prečo neísť ďalej. „Prečo sa cieľavedome nepokúsiť rozmanitosť ešte viac rozšíriť?“ pýta sa vo svojom statuse.

Ako píše technologický server CNET, Hodak nenaznačil, ako na&nbsp;to, ani nespájal svoj nápad priamo s&nbsp;Neuralinkom. Skôr sa zdá, že chcel poukázať na&nbsp;biotechnologické možnosti, ktorými ako ľudstvo disponujeme. Napriek tomu jeho vyhlásenie vyvolalo v&nbsp;odborných kruhoch prudkú reakciu.

„Je pravda, že v&nbsp;jantári máme uchované komáre a&nbsp;ďalší parazitický hmyz z&nbsp;čias dinosaurov,“ reaguje na&nbsp;odvážne vízie britská paleontologička z&nbsp;Londýnskeho prírodovedného múzea a&nbsp;odborníčka na&nbsp;veľjaštery druhohôr Susie Maidmentová. „Jantár má však tendenciu zachovať hlavne povrchové časti, schránku, nie mäkké tkanivá. Aj keby bolo možné z&nbsp;exemplárov extrahovať krv, nezaručovalo by to získanie potrebného genetického mate­riálu pre klonovanie.“

Independent dodáva, že vedci už naklonovali množstvo živočíchov, vrátane vlkov, psov, mačiek, opíc, oviec i&nbsp;niektorých ohrozených druhov. Doteraz sa však nepodarilo vrátiť na&nbsp;svet vyhynuté zvieratá.

Hoci existujú názory, že v prípade mamutov by to teoreticky šlo. Podľa CNET by sa DNA týchto tvorov dala získať v potrebnom množstve a potom implantovať mamutie embryo do slona. „Ale, mali by sme?“ kladú rečnícku otázku autori článku na americkom spravodajskom portáli. „Film Jurský park ponúka celkom dobrý dôvod, prečo tak neurobiť. I keď mamuty nie sú také krvilačné ako Tyrannosaurus rex.“

Pokusy o&nbsp;zmŕtvychvstanie vyhynutých druhov kritizujú vedci i&nbsp;ochranári. Projekty, ako oživiť mamuta a&nbsp;ďalšie zvieratá z&nbsp;dávnej histórie, sú totiž, na&nbsp;rozdiel od&nbsp;fantázií spoluzakladateľa Neu­ralinku, reálne.

Odborníci však upozorňujú, že ekosystémy, v&nbsp;ktorých niekedy žili, sa zásadne zmenili. Ich návrat do&nbsp;prírody a&nbsp;vytváranie úplne nových foriem biodiverzity by bolo podľa nich to isté ako vysadenie nového invázneho druhu do&nbsp;prostredia, ktoré naň nie je pripravené a&nbsp;nedokáže sa mu brániť.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/max-hodak-15-rokov-mozeme-vytvorit-zvery-podobne-gigantickym-prehistorickym-jasterom/2" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Ďalším problémom sú peniaze. „Ak by to aj fungovalo, takéto projekty sú veľmi drahé a&nbsp;zamerali by sa iba na&nbsp;úzky okruh živočíšnej ríše. Mohlo by sa stať, že financie smerujúce v&nbsp;súčasnosti do&nbsp;systémov na&nbsp;ochranu prírody, a&nbsp;ktoré už dnes chýbajú, by mohli zmeniť príjemcu,“ hovorí pre Independent profesor biológie David Ehrenfeld z&nbsp;Rutgersovej univerzity v&nbsp;New Jersey. „Mnohí ľudia doslova riskujú život, aby ochránili násilne miznúce skupiny zvierat. Napríklad africké lesné slony likvidované ťažko ozbrojenými pytliakmi... a&nbsp;my tu hovoríme o&nbsp;znovuzrodení mamutov? Popremýšľajte o&nbsp;tom.“

Max Hodak: Do 15 rokov dokážeme vytvoriť zvery podobné gigantickým prehistorickým jašterom

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Max Hodak: Do 15 rokov dokážeme vytvoriť zvery podobné gigantickým prehistorickým jašterom

Peter Galan

Súvisiace články

Sexy princezná Sofia: Už má štyroch krásnych princov. Najnovší je malý Julian. Takto vyzerá

Tie svine vôbec nie sú hlúpe! Naučili sa, ako ovplyvniť dôležité procesy a získať benefity

Ďalší krok ku kolonizácii Mesiaca: Rusi s Číňanmi chcú vybudovať spoločnú lunárnu stanicu

Ozajstná beštia: Zastrelila žirafu, vyrezala jej srdce a pózovala s ním pred objektívom

Stomiliónový kšeft: Londýn už majetných cudzincov neláka. Skupujú majetky na britskom vidieku

Princezná prosí o pomoc: Moju sestru roky väznili, mučili a urobili z nej živú mŕtvolu!

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás