Za predpokladu, že trvá päť miliárd rokov, aby na planétach podobných Zemi vznikol inteligentný život, v našej galaxii by malo existovať prinajmenšom niekoľko desiatok aktívnych civilizácií, - hovorí astrofyzik Christopher Conselice z Nottinghamskej univerzity. Jeho štúdia sa pokúsila odhadnúť výskyt mimozemských civilizácií novým, kontroverzným spôsobom.

Odvážne závery

Conselice s kolegom Tomom Westbym sa snažili odhadnúť počet vyspelých mimozemských civilizácií v našej galaxii na základe viacerých parametrov. Predpokladal, že inteligentný život vzniká všade tam, kde je to možné, teda na kamenných planétach v obývateľnej zóne hviezd s vhodným vekom a zložením.

Takto dostal desiatky miliárd potenciálne vhodných planét. Následne zohľadnil, ako dlho trvalo, aby na Zemi vznikol inteligentný život, čo je štyri a pol miliardy rokov, a započítal predpokladanú dĺžku existencie vyspelej mimozemskej civilizácie, čo odhadol na sto rokov - na Zemi civilizácie zanikajú priemerne po troch storočiach.

Britskí výskumníci počítali s dvomi scenármi. Pesimistický: inteligentný život vznikne na planéte podobnej Zemi nie skôr ako po piatich miliardách rokov. Optimistický: inteligentný život nevyhnutne vznikne v priebehu 4,5-5,5 miliardy rokov. Vypočítali, že v pesimistickom scenári by v našej galaxii malo existovať 36 mimozemských civilizácií. Podľa optimistického scenára by ich malo byť 928.

Prehnaný optimizmus?

V tlačovej správe k štúdii autori vyzdvihli prednosti zvoleného postupu. „Typický prístup k výpočtom množstva inteli­gentných civilizácií sa spolieha na odhady, ktoré sa týkajú rôznych aspektov života, na ktoré sa názory výskumníkov zásadne rôznia,“hovorí Tom Westby. „Naša štúdia tento prístup zjednodušila a použila nové dáta, vďaka čomu sme dosiahli spoľahlivejší odhad počtu civilizácií v našej galaxii.“

Senzačný výsledok štúdie upútal nielen svetové médiá, ale aj ďalších výskumníkov. Tí neskrývajú rozpaky. „Nielenže autori predpokladali, že inteligentný život môže vzniknúť na planétach podobných Zemi, oni vychádzali z predpokladu, že vznikne určite,“hovorí anglický fyzik Ethan Siegel. „Je to opodstatnený predpoklad? Z vedeckého hľadiska absolútne nie.“

Siegel považuje výpočty a výsledky kolegov za nezmyselné. Okrem iného upozorňuje, že rátali s garantovaným vznikom civilizácií aj okolo červených trpaslíkov, malých hviezd, ktoré sú síce vo vesmíre veľmi početné, ale ich búrlivá aktivita podľa mnohých astrofyzikov vylučuje existenciu zložitého života na ich planétach.

Dva prístupy, opačné výsledky

Je trochu ironické, že len pred niekoľkými týždňami vyšla veľmi dôsledná štúdia astronóma a planetológa Davida Kippinga z Kolumbijskej univerzity, ktorá sa snažila zhodnotiť, čo môžeme o živote vo vesmíre dedukovať na základe toho, čo vieme o jeho vzniku na Zemi.

Kipping vychádzal z podmienok, aké panovali na dávnej Zemi, a z výskytu takýchto podmienok na exoplanétach. Dospel k záveru, že pravdepodobnosť vzniku života vo vesmíre je síce veľmi vysoká, ale inteligentný život bude, naopak, veľmi zriedkavý. 

Máme teda dve štúdie, zverejnené približne v rovnakom čase a skúmajúce prakticky ten istý problém. Dospeli však k diametrálne odlišným záverom. V prípade výskumov problematiky, ktorá je taká zložitá a stojí na vplyve množstva faktorov, ktoré nie sú dobre známe či preskúmané, sa tomu nemožno čudovať. Žiaľ, pozornosť médií si získal senzačný výsledok, nie záver postavený na oveľa solídnejších výpočtoch.