Preto je ďalšia vesmírna misia na Mars na spadnutie. Od štartu rakety Atlas V-541 z floridského kozmodrómu Cape Canaveral nás delí necelý rok. Na púť dlhú vyše päťdesiat miliónov kilometrov zamieria najnovšie technológie, ktoré budú pátrať aj po stopách niekdajšieho života. Niektoré z nich sú však stále v testovacej fáze. Podľa britského servera Daily Mail špecialisti naposledy predstavili v sterilnom prostredí Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii viac než dvojmetrové rameno so štyridsaťkilogramovou hlavicou vybavenou senzormi a kamerami, ktoré budú umiestnené na novom planetárnom vozidle s jadrovým pohonom - Mars Rover.

V galérii si pozrite ďalšie úchvatné zábery!

Prípravy v plnom prúde

Ako zobrazujú zábery z NASA i prezentačný videozáznam, o pohyb ramena sa stará päť elektromotorov, ktoré ovládajú jednotlivé „kĺby“, aby bolo mimoriadne ohybné. Hlavica je zase vybavená množstvom technológií, ktoré umožnia prieskum planéty. Okrem senzorov a HD kamier sú v nej napríklad skenovacie zariadenia, röntgenový fluorescenčný spektrometer, ktorý určuje jemné zloženie povrchových materiálov - Planetary Instrument for X-ray Lithochemistry, vŕtacia súprava a mechanizmy na zber vzoriek či radarový zobrazovač na skúmanie zloženia pôdy až do hĺbky desať metrov. Mechanické rameno a hlavica budú musieť vo vesmíre navzájom spolupracovať, pričom umožnia prístup aj na ťažko dostupné miesta. Cieľom je, aby dokonale nahradili živého geológa. To znamená, že vzorky nielen odoberú z pôdy, ale ich aj očistia, vykonajú analýzu a uložia do špeciálneho priestoru v roveri na ďalšie skúmanie. Tie by potom mali s ďalšou misiou putovať naspäť na Zem.

Montáž: V čistom prostredí Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii skladali najdôležitejšie komponenty pre misiu Mars 2020.
Montáž: V čistom prostredí Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii skladali najdôležitejšie komponenty pre misiu Mars 2020.
Zdroj: NASA

Práve dokonalú súčinnosť všetkých súčastí si nedávno vedci preverovali v kalifornských laboratóriách. „Je to prvá možnosť, keď môžeme sledovať, ako hlavica a rameno spolu pracujú, presvedčiť sa, že všetko funguje tak, ako má,“uviedol integračný inžinier misie Dave Levine. Zdá sa, že test dopadol podľa očakávaní, a Levine si neodpustil poznámku: „Je úžasné, že o necelý rok bude tento rover vo vesmíre a o dva roky bude robiť presne také isté úkony na Marse.“

Chcú vyrábať kyslík

Program prieskumu Marsu spustili Američania ešte v minulom tisícročí a k červenej planéte odvtedy smerovalo niekoľko misií. Ich cieľom bolo zistiť, či na Marse vôbec niekedy existoval život, preskúmať atmosféru, zloženie povrchu planéty a pripraviť sa na pristátie modulov s ľudskou posádkou.

Dokončená: Kozmická loď, ktorá vynesie prieskumný rover na Mars pred testovaním tepelným vákuom v zariadení NASA.
Dokončená: Kozmická loď, ktorá vynesie prieskumný rover na Mars pred testovaním tepelným vákuom v zariadení NASA.
Zdroj: NASA

Nový rover, ktorý podľa plánov pocestuje do vesmíru v júli alebo na začiatku augusta 2020, nie je prvý. Podobné vozidlo s názvom Curiosity skúmalo Mars už v roku 2012. Misia vyšla na 2,5 miliardy dolárov. Zhruba rovnaký rozpočet si vyžiada aj tentoraz. Hlavnou úlohou bude zisťovať nielen stopy niekdajšieho života, prípadne existujúcich organických štruktúr, ale aj za akých podmienok by mohla ľudská posádka prežiť a pracovať na planéte dlhší čas. Preto by malo byť na palube experimentálne zariadenie MOXIE, ktoré sa pokúsi z tamojšej atmosféry, presýtenej oxidom uhličitým, vyrábať kyslík.

Náročný terén

Modul pristane v oblasti krátera Jezero vo februári 2021. Nebude to jednoduché, pretože zo všetkých zvažovaných možností má tento kráter so šírkou 45 kilometrov najnáročnejší terén. Strmé steny, piesočnaté duny, povrch plný veľkých balvanov. Jezero je však pre vedcov najzaujímavejšie. Tam mala byť niekedy dávno vodná plocha s hĺbkou až pol kilometra. Predpokladá sa, že pred tromi až štyrmi miliardami rokov v regióne existoval mikrobiálny život.

Jezero: Podmienky na pristátie v kráteri nie sú ideálne, ale táto oblasť je pre vedcov najzaujímavejšia. Niekedy tu bola vodná p Foto: NASA locha s hĺbkou 500 metrov.
Jezero: Podmienky na pristátie v kráteri nie sú ideálne, ale táto oblasť je pre vedcov najzaujímavejšia. Niekedy tu bola vodná p Foto: NASA locha s hĺbkou 500 metrov.
Zdroj: Profimedia

Ak sa pristátie podarí, rover by mal pracovať najmenej jeden marťanský rok, teda 687 pozemských dní. Ako píše Daily Mail, NASA ráta aj s „návratom“ kozmonautov na Mesiac, kde by mali zotrvať a vytvoriť základňu na dlhodobý prieskum. Poznatky získané na Mesiaci a v jeho okolí by potom chceli využiť v súvislosti s vyslaním ľudskej posádky na Mars.

V galérii si pozrite ďalšie úchvatné zábery!