Je prasacia chrípka pre ľudí nebezpečná? Kde sa tento vírus vzal a čo všetko predstavuje nám popísal virológ Fedor Čiampor, ktorý sa celý život venuje skúmaniu vírusov.

Šíri sa aj obuvou

V súvislosti s africkým morom ošípaných sa dlhú dobu nevedelo o aké ochorenie ide. „Prvýkrát bol zaznamenaný vo východnej Afrike v roku 1921 a potom v roku 1957 infekcia mäsom, ktoré doviezli z Angoly do Portugalska. Odtiaľ sa dostal do Európy a v 60. rokoch minulého storočia a bol prítomný na celom Apeninskom poloostrove,“ vysvetlil nám virológ genézu chrípky. Dnes na východe vyčíňa presne ten istý vírus. „Najväčšia epidémia začala v roku 2014 a to bol africký mor, ktorý prišiel s divo žijúcimi prasatami z Bieloruska a z Ruska do Pobaltských krajín a do Poľska. A odtiaľ sa rozšíril na juh do Maďarska a smerom na sever do Nemecka a do Holandska,“ dodal Čiampor, podľa ktorého ide o veľmi rýchlo sa šíriacu nákazu, ktorého prirodzeným hostiteľom sú divo žijúce prasatá. Ony z neho neochorejú, ale vírus množia.

Vírus sa podľa odborníka šíri veľmi jednoducho a veľmi rýchlo. Napríklad výlučkami divých prasiat. „Trus sa prichytí na kopytá zvierat, obuv ľudí, na ruky. Takisto môže ísť aj o nedostatočne prehriate mäso divých svíň. Najväčšie nebezpečenstvo je dnes najmä letecká doprava, keď sa dovážajú potraviny alebo obedy v lietadlách, ktoré pochádzajú z afrických krajín a vykladajú sa v Europe. Ale tento mor prišiel k nám z Maďarska,“ dodal virológ.

Nebezpečenstvo človeku nehrozí

Na otázku čo hrozí človeku ak by mäso zvieraťa s prasacou chrípkou skonzumoval odpovedal virológ nasledovne: „Mäso chorých prasiat nepredstavuje pre človeka nebezpečenstvo. Vírus sa na ľudí neprenáša. Porážanie ošípaných je protiepidemické opatrenie a zabezpečuje ochranu zdravých jedincov,“ uviedol.

Či už ide o prasaciu chrípku alebo jej ďalšie odnože, väčšina vírusových nákaz má podľa Čiampora svojho prirodzeného hostiteľa. Hostiteľ množí vírus, ale neochorie. „Ochorenie zistíme až vtedy, keď sa objaví ochorenie v chovoch domácich prasiat. V Afrike sú prirodzeným rezervoárom kliešte, ktoré sa u nás nenachádzajú, takže my sa nemusíme obávať,“ uviedol Čiampor. Vírus chrípky má prirodzený rezervoár predovšetkým voľne žijúce vodné vtáky, najmä ide o kačice. Ebola má zasa podľa odborníka prirodzený rezervoár netopiere kalone a mnoho vírusových ochorení je takých, ktoré svoj rezervoár majú v divo žijúcich zvieratách a potom sú prenášané. „Napríklad u kliešťovej encefalitídy prirodzený rezervoár sú hlodavce, prenášač kliešte,“spresnil Čiampor.

Celý rozhovor s virológom o vírusoch a nebezpečenstvách, ktoré nám hrozia si môžete prečítať v najnovšom vydaní týždenníka Plus 7 Dní.