Tip na článok
Astronautky: Ženy sú z hľadiska možného poškodenia mozgu zatiaľ lepšie adeptky na dlhé vesmírne lety. Na fotke je astronautka Samantha Cristoforettiová.

Muži verzus ženy: Kto je vhodnejší na vesmírne lety?

Vyzerá to ako vtip, ale je to fakt - ženy majú pravdepodobne mozog odolnejší proti kozmickej radiácii, sú preto vhodnejší kandidáti na dlhé vesmírne lety.

Galéria k článku (3 fotografie )
Rozdiely: Vedci zistili, že ženský mozog je oveľa menej náchylný na poškodenia súvisiace s kozmickým žiarením.
Pokusy: Experimenty zatiaľ prebehli len na myšiach, ukázali však, že medzi samčím a samičím mozgom sú zásadné rozdiely.
Narušené spojenia: Kozmické žiarenie môže narušiť spojenia medzi neurónmi, čo môže viesť ku kognitívnym poškodeniam.

Vesmír nie je príliš priateľské miesto. Vládnu v ňom extrémne podmienky - ak dlhodobo pôsobia na telo kozmonautov, začnú sa s ním diať zlé veci.

Telo vo vesmíre

Presné merania ukázali, že astronauti, ktorí na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) strávia približne pol roka, tam aj vyrastú, ich telo sa predĺži približne o tri percentá oproti pôvodnej pozemskej výške. Je to zapríčinené tým, že v prostredí bez gravitácie môže chrbtica expandovať a vyrovnávať sa. Aj ďalší problém súvisí s gravitáciou. V jej dôsledku sa na Zemi kvapaliny v ľudskom tele distribuujú nerovnomerne, väčšina sa sústreďuje v dolných končatinách. V prostredí mikrogravitácie sa to však mení. V priebehu prvých týždňov strávených na ISS sa mnoho astronautov sťažuje na to, že majú pocit, akoby bola ich hlava napuchnutá a nohy sa stenčili. Je to zapríčinené práve zmenou distribúcie kvapalín v tele.

Problémy nastanú aj so svalmi. V tomto prostredí sú totiž nútené „pracovať“ rovnako intenzívne ako na Zemi a astronauti strácajú svalovú hmotu. Americký astronaut Linennger, ktorý pôsobil ešte na Mire, povedal, že pred svojím pobytom dokázal vzoprieť činku s hmotnosťou 65 kilogramov, po piatich mesiacoch na vesmírnej stanici to však zvládol len s tretinovou hmotnosťou. S atrofiou súvisí ďalší negatívny prejav dlhodobého pobytu vo vesmíre - rednutie kostí. Je to pomerne intenzívny proces - každý mesiac sa hustota kostí zníži približne o jedno percento.

Najdôležitejší orgán

A to sme sa ešte nedostali k najdôležitejšiemu orgánu. Každému síce môže napadnúť niečo iné, my máme na mysli mozog. Na Zemi ho pred škodlivým žiarením, nabitými časticami a vysokoenergetickými protónmi chráni jej magnetické pole. Vo vesmíre to však nie je a pri nedostatočnej ochrane môže dlhodobý pobyt v ňom vyvolať vážne kognitívne problémy.

Nová štúdia, financovaná Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorú realizovali University of California zo San Fransisca a Brook­haven National Laboratory z New Yorku, však naznačuje, že nie každý mozog kozmické žiarenie poškodzuje rovnako. Presnejšie - na mozog astronautiek na rozdiel od ich mužských kolegov nemusí negatívne pôsobiť vôbec. Svoje závery publikovali v polovici augusta v časopise Brain, Behavior and Immunity. 

O myšiach a ľuďoch

Pokusy, samozrejme, nerobili na ženách, ale zatiaľ na myšiach - pri nich sa ukázalo, že mozog samíc bol na rozdiel od mozgu samcov úplne imúnny proti kognitívnym poškodeniam zapríčineným kozmickým žiarením. To je mimoriadne dôležité zistenie, ktoré môže mať zásadný vplyv na plánovanie dlhých ves­mírnych letov.

„Výsledky štúdie ukazujú, že samice myší sú chránené pred škodlivými účinkami žiarenia v hlbokom vesmíre,“skonštatovala pre magazín Digital Trends neurologička Susanna Rosiová z University of California. „Konkrétnejšie sme zistili, že po vystavení kozmickému žiareniu mozog samcov myší vykazuje širokú škálu kognitívnych poškodení, ktoré sa však u samíc vôbec neobjavili.“

Čo sú kognitívne poškodenia? Napríklad problémy so socializáciou, sociálnou pamäťou, úzkostné stavy a problémy s pamäťou. Detailná štúdia ukázala, že iba samčí mozog mal problémy súvisiace so stratou spojenia medzi nervovými bunkami  (synapsie) a nárastom zápalových procesov. Podľa Rosiovej to potvrdzuje, že medzi pohlaviami existujú zásadné rozdiely. Konkrétne zistili, že mikroglie, teda neneuronálne bunky s podpornými funkciami, ktoré sa nachádzajú v centrálnom a periférnom nervovom systéme a podieľajú sa na imunitných procesoch v centrálnom nervovom systéme, dokáže ochraňovať ženský mozog pred škodlivými účinkami žiarenia. Prečo sa tak nedeje aj v prípade mužského, respektíve samčieho mozgu, zatiaľ jasné nie je.

Ako ďalej

Zistiť, prečo je to tak, je pre vedcov nová veľká výzva. Ak by sa im totiž tento proces v samičom mozgu podarilo presne opísať a „naštartovať“ tak, aby sa ochranná funkcia aktivovala aj v mozgu samcov, bolo by to pre budúce vesmírne výpravy naozaj dôležité.

Je tu totiž aj ďalší dôležitý faktor - dlhodobú vesmírnu výpravu nemôžu absolvovať výlučne ženy. Sociologické prieskumy totiž ukazujú, že čisto ženský kolektív je najnestabilnejší, najčastejšie v ňom vnikajú konflikty. Čisto mužské a zmiešané skupiny sú na tom z hľadiska stability približne rovnako s tým, že o niečo stabilnejší je predsa len zmiešaný kolektív s miernou prevahou mužov.

VIDEO Plus 7 Dní