Dáte si vodu, kávu, alebo víno? Znie obligátna otázka hneď po príchode návštevy. Alkohol je súčasť slovenskej kultúry, dalo by sa povedať, že i európskej. V malých množstvách je príjemnou súčasťou večere, alebo posedenia v sympatickom bare. Má však tienistú stránku. Otupuje zmysly, bolesť a vypína myšlienky. A je pomerne lacný a dostupný v takmer každom obchode. Práve preto sa k nemu utiekajú ľudia bez ohľadu na vek, pohlavie a postavenie. Alkoholici žijú medzi nami – ako to však dokázať, keď naša spoločnosť toleruje „bežný večer s fľašou vína či whiskey“? Koľko alkoholu musí človek denne požiť, aby si okolie všimlo, že prekročil hranicu? O chorobe zvanej alkoholizmus kolujú rôzne chýry a mýty. Prečítajte si niektoré z nich.

Alkoholika poznáme na prvý pohľad

Keď sa povie „alkoholik“, ľudia si hneď predstavia špinavého pána v staršom veku potácajúceho sa po ulici cestou do obchodu pre ďalšiu vodku. Možno ste ani netušili, že existuje adiktológia – veda zaoberajúca sa závislosťami. Jej zakladateľom bol slávny americký lekár Elvin Morton Jellinek. Skutočne príznačné meno. Rozdelil závislých ľudí na dve základné skupiny. Do prvej patria ľudia, ktorí nemajú v niektorých situáciách „dno“. Nevedia rozlíšiť mieru alkoholu, ktorý požijú. Keď však „nechľastajú“, majú medziobdobia, v ktorých vedia pomerne úspešne korigovať množstvo pohárikov, dokonca vedia abstinovať. Potom existujú závislí, ktorí majú mieru – vedia si povedať, len jedna fľaša vína a dosť. Avšak alkohol sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich bežných dní. Abstinencia, hoc párdňová, by im spôsobila psychické ale už aj fyzické muky. Práve táto charakteristika má aj po sedemdesiatich rokoch od jej zadefinovania nadčasovosť, a vyvrátila jeden z hlavných mýtov o alkoholikoch – nie sú to len ľudia na okraji spoločnosti, vyvrheli, ktorí všetko prepili a odcudzili sa rodine. Môžu to byť aj ľudia medzi nami. Kolegovia v dobrej práci, rodinní príslušníci s usporiadaným životom.