Planétu s označením VHS 1256 b spozorovali pri výskume širšieho susedstva slnečnej sústavy - teleso sa nachádza vo vzdialenosti „len“ 40 svetelných rokov od Slnka. Ide o plynného obra, čo znamená, že rozmermi aj zložením - prevaha plynu - pripomína Jupiter. V mnohých detailoch sa však o deň líši.

VHS 1256 b je oveľa horúcejšia a mnohonásobne masívnejšia. Navyše má nie jednu, ale dve hviezdy, okolo ktorých obehne raz za 10 000 rokov. Inými slovami, jeden tamojší rok trvá 10 000 pozemských.

Unikátna príležitosť

„VHS 1256 b obieha od svojich sĺnk štyrikrát ďalej než Pluto od nášho Slnka,“ hovorí Brittany Milesová z Arizonskej univerzity, ktorá výskum viedla. Práve ohromná diaľka, ktorá ju delí od materských hviezd, je pre astronómov veľkou výhodou.„Vďaka tejto vzdialenosti žiarenie planéty nepotláča svetlo blízkych hviezd a teleso je ideálnym kandidátom na pozorovanie.“ Vedci tak odhalili viac detailov, než sa podarilo zistiť pri akejkoľvek inej exoplanéte.

„Ešte nikdy sa nepodarilo spozorovať toľko vlastností jediného telesa,“ vyzdvihuje astrofyzik Paul Mollière z nemeckého Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu. „V jedinom pozorovaní sme identifikovali množstvo rôznych molekúl, ktoré nás detailne informujú o dynamickom správaní oblačnosti a počasia na planéte.“

V GALÉRII si pozrite ďalšie exoplanéty>>

Vedci sa na planétu zamerali pomocou vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Planéty na rozdiel od hviezd nevyžarujú vlastné viditeľné svetlo, emitujú však infračervené, čiže tepelné žiarenie. A práve túto časť elektromagnetického spektra astronómovia skúmali metódou spektroskopie. Tá analýzou žiarenia odhalí chemické zloženie prostredia, cez ktoré jeho častice prechádzali. V tomto prípade výskumníci získali množstvo cenných informácií o ovzduší planéty. Vo svetelnom spektre zistili charakteristické známky indikujúce prítomnosť vody, metánu, oxidu uhličitého a ďalších plynov.

Dážď žeravého piesku

Vedci taktiež zistili, že planéta je mladá – vznikla len pred 150 miliónmi rokov. Pre nízky vek ešte nevychladla, a tak sa teplota v horných vrstvách atmosféry napriek enormnej vzdialenosti od najbližších hviezd šplhá až na 830 stupňov Celzia. Práve tu sa nachádzajú oblaky tvorené zrnami kremičitanov na spôsob pozemského piesku. Veľkosť zŕn sa líši.

„Menšie kremičitanové zrná pripomínajú častice dymu, tie väčšie skôr veľmi horúci jemnozrnný piesok,“ hovorí spoluautorka výskumu Beth Billerová. Podľa vedkyne sa žeravé, silikátové zrná víriace v atmosfére periodicky prepadajú do hlbín. „Je to v podstate dážď žeravého piesku,“ konštatuje.

Dlhodobé sledovanie planéty preukázalo doposiaľ najvýraznejšie zmeny jasnosti akéhokoľvek planetárneho telesa. Podľa vedcov ich spôsobuje neustále stúpanie a premiešavanie vzdušných prúdov, počas ktorého horúci materiál stúpa, zatiaľ čo chladnejší klesá. Ide teda o akúsi nikdy neprestávajúcu piesočnú búrku.

Megasvet či minihviezda?

Je možné, že VHS 1256 b v skutočnosti nie je planéta, ale akési prechodné teleso medzi plynnými planétami a hviezdami - takzvaný hnedý trpaslík. Dosahuje totiž hmotnosť až 20-násobku Jupitera, čo je aj na pomery obrovskej plynnej planéty mimoriadne veľa.

Rozdiely medzi extrémne hmotnými planétami a hnedými trpaslíkmi sú nenápadné – v útrobách hnedých trpaslíkov prebieha jadrová syntéza ťažkého vodíka deutéria. Okrem toho hnedé trpaslíky obvykle vznikajú priamo kolapsom medzihviezdneho plynného mračna, zatiaľ čo obrie planéty sa rodia v disku okolo vznikajúcich hviezd.

V GALÉRII si pozrite ďalšie exoplanéty>>

Obrovská vzdialenosť od dvojice hviezd naznačuje, že VHS 1256 b vznikla kolapsom medzihviezdneho mračna, no nie je to isté. Navyše sa predpokladá, že aj obrie plynné planéty hmotnejšie ako Jupiter vzácne vznikajú priamo z hviezdnych mračien. Pravá identita VHS 1256 b teda nateraz zostáva otvorená.