Vozidlo slovenského zdravotníctva má stále dosť defektov, aby sa bezpečne a plynule presúvalo po cestách nášho systému. Myslia si to respondenti prieskumu, ktorý prezentovala Asociácia na ochranu práv pacientov. Drvivá väčšina Slovákov označila jasne najväčšie problémy nášho zdravotníctva.

Neriešenie korupcie

Podľa prieskumu spoločnosti NMS Market Research, ktorý uskutočnila v septembri 2019 na vzorke viac než tisíc respondentov si až 94 % Slovákov myslí, že nedostatok financií v zdravotníctve má dopad na pacientov. Najčastejšími dôsledkami sú dlhé čakacie doby či zvyšujúce sa doplatky a neoprávnené poplatky pacientov. Ako hlavnú príčinu týchto problémov pacienti vidia najmä v dlhodobom neriešení problémov a korupcii v zdravotníctve.

Väčšina respondentov (94 %) sa prikláňa k názoru, že štát by mal zabezpečiť financie na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska. Myslia si to najmä pravidelní pacienti. S týmto tvrdením súvisí aj názor, že by poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali byť za svoju prácu spravodlivo odmeňovaní (89 %). V opačnom prípade sú výsledkom dlhé čakacie doby, zbytočné a neoprávnené poplatky, preháňanie, ale aj diskriminácia pacientov, pričom je kvalita zdravotnej starostlivosti často podľa pacientov podmienená mierou známostí s lekármi. Vedie to podľa respondentov aj k tomu, že sa pacienti vyhýbajú návštevám lekárov, čo má za následok zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľov. Podľa 48 % opýtaných v prieskume môže tento stav zdravotníctva viesť aj k zbytočným úmrtiam pacientov.

Pacient druhoradý

Mnohí z opýtaných mali pritom s týmito negatívnymi javmi aj osobnú skúsenosť. Aj preto má až 50 % opýtaných pocit, že pacient nie je v zdravotníctve na prvom mieste a toto percento sa zvyšuje priamo úmerne veku alebo v prípade chronických alebo pravidelných pacientov. „Tento prieskum poukázal na to, o čom hovoríme dávno – že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je dlhodobo podfinancovaný a je potrebné ho zmeniť tak, aby mal jasné pravidlá a na nedostatky v ňom nedoplácali pacienti ani poskytovatelia zdravotnej starostlivosti,“uviedla prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.

Východiská z neutešenej situácie v zdravotníctve však respondenti nevidia len vo financiách. Približne pätina opýtaných si myslí, že je tiež nevyhnutné zaviesť opatrenia proti korupcii, určiť jasné pravidlá a vymožiteľnosť práv pacientov či zlepšiť podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.

Z odpovedí respondentov tiež vyplynulo, že názor o bezplatnom zdravotníctve už zďaleka nie je prevládajúci. Kým približne polovica respondentov si stále myslí, že zdravotníctvo je bezplatné a každý by mal mať neobmedzený prístup k zdrojom zdravotnej starostlivosti, druhá polovica opýtaných si uvedomuje, že zdravotníctvo je nákladné a k čerpaniu jeho zdrojov treba pristupovať zodpovedne. „Myslím si, že toto vnímanie by sme si mali postupne osvojiť všetci – či už pacienti, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, dodávatelia v zdravotníctve, ale aj štát, ktorý by svojimi reguláciami mal nastaviť stabilné financovanie a spravodlivé, efektívne čerpanie zdrojov tak, aby bola zabezpečená rovnaká dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov,“ dodala Lévyová.