V polovici októbra zachytili výskumníci v čilskom observatóriu Gemini South záblesk ohromnej kozmickej explózie.

Jej žiarenie dorazilo k Zemi v podobe gama žiarenia. Trvalo to miliardy rokov, ale jeho fotóny napriek tomu vtrhli do atmosféry s niekoľkostonásobne vyššou energiou, než získavajú tie najenergickejšie častice vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, čo je najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete. Kozmický záblesk bol dokonca taký silný, že ionizoval atmosféru našej planéty a taktiež narušil dlhovlnnú rádiovú komunikáciu.

Záblesk smrti

Záblesky gama žiarenia nie sú vzácne. Okolie našej planéty zasiahne nejaký približne raz denne. Tie kratšie trvajú zlomky sekundy a vznikajú pri kolízii extrémne stlačených jadier mŕtvych hviezd, takzvaných neutrónových hviezd. Iné vznikajú krátko po tom, ako sa mimoriadne masívna hviezda zmení na čiernu dieru a dostane sa do kontaktu s masami zvyšnej hviezdnej hmoty v jej bezprostrednom okolí. To vedie k oslepujúcej explózii, ktorej žiarenie možno pozorovať desiatky sekúnd. V oboch prípadoch po záblesku gama žiarenia nasleduje dosvit tvorený okrem iného röntgenovým, ultrafialovým, infračerveným žiarením.

Nový rekordný záblesk gama žiarenia s označením GRB221009A pochádza zo vzdialenosti 2,4 miliardy svetelných rokov. To je prekvapivo málo. Predchádzajúce zachytené záblesky gama žiarenia typicky pochádzali z dvakrát až trikrát väčšej vzdialenosti - ani jediný neprišiel z našej Galaxie. GRB221009A je však mimoriadny aj z viacerých ďalších príčin. Okrem iného, tento záblesk bol jasnejší než všetky ostatné a trval neobvykle dlho - až desať minút. Dlhé trvanie naznačuje, že ho vyžiarila zvyšková hmota čerstvo mŕtvej hviezdy po tom, ako sa dostala do kontaktu s čiernou dierou, ktorá sa utvorila v jej strede.

Mimoriadna príležitosť

„Mimoriadne dlho trvajúci GRB221009A je najjasnejším zábleskom gama žiarenia, aký sa doposiaľ podarilo zaznamenať. Aj jeho dosvit láme všetky rekordy, a to na všetkých vlnových dĺžkach,“ vyzdvihuje Brendan O’Connor z Marylandskej univerzity, vedúci výskumník jedného z dvoch tímov skúmajúcich explóziu. „Pretože tento záblesk je taký jasný a zároveň taký blízky, máme unikátnu príležitosť adresovať niektoré z najzákladnejších otázok, ktoré sa týkajú týchto explózií. Či už ide o otázky vzniku čiernych dier, alebo o overovanie modelov temnej hmoty.“

Ďalšou zásadnou otázkou je podľa vedca vznik prvkov ťažších ako železo, medzi ktoré patrí okrem iného zlato. Pri tých sa diskutuje, či vznikajú len pri kolíziách neutrónových hviezd alebo môžu vznikať aj pri procesoch sprevádzajúcich kolaps mimoriadne hmotných hviezd.

V hľadáčiku 50 teleskopov

„V našom výskumnom tíme označujeme tento záblesk skratkou BOAT, čiže Brightest of all Time (Najjasnejší všetkých čias), pretože keď sa pozriete na tisícky zábleskov gama žiarenia, ktoré sme objavili od 90. rokov, tento sa jednoznačne vymyká všetkému, čo sme doposiaľ videli,“ hovorí Jillian Rastinejadová zo Severozápadnej univerzity, vedúca druhého výskumného tímu. Výskumníčka dodáva, že ďalší podobne jasný záblesk gama žiarenia sa nám nemusí podariť zachytiť desaťročia, ak nie storočia.

FOTO V GALÉRII

O’Connor pripomína, že hoci záblesky gama žiarenia trvajú pomerne krátko, vyvolávajú dodatočné efekty, ktoré možno na oblohe pozorovať celé týždne. Práve na tie sa zamerali astronómovia po celom svete. Podľa O’Connora sa na GRB221009A v súčasnosti zameriava viac ako päťdesiat vesmírnych ďalekohľadov. „Len tak sa podarí preskúmať všetky vlnové dĺžky prichádzajúceho žiarenia,“ uzatvára vedec.