Pneumoftizeologička Soňa Vicová sa pri rozhovore zadýcha. Covid prekonala ešte v októbri, no stále nie je v poriadku. Nemala najľahší priebeh, no ako pľúcna lekárka si dokázala pomôcť lepšie ako človek bez medicínskeho vzdelania. Udýchala to a nemusela ísť do nemocnice, hoci boli chvíle, keď uvažovala, že si zavolá sanitku. „Teraz dokážem pacientov oveľa lepšie pochopiť,“ hovorí. „My lekári máme niekedy dojem, že pacienti svoje príznaky zveličujú. Po vlastnej skúsenosti dokážem ohodnotiť, ako sa človek môže cítiť.“ V banskobystrickej nemocnici Zelený sen sa venuje ľuďom, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a zostali im následky na pľúcach ako dýchavica, nemožnosť odkašľať, únava alebo hypoxia, čiže znížená saturácia kyslíka v krvi. Podľa odborníkov má takmer desať percent covidových pacientov následky alebo takzvaný dlhý covid. Nemusia pociťovať len ťažkosti s dýchaním, ale aj problémy so srdcom, bolesti hlavy či dokonca neurologické problémy, pre ktoré sa nedokážu pohnúť.

Roztrénovať bránicu

Nemocnica Zelený sen má ambulantnú aj lôžkovú časť. Na lôžkovú časť prevážajú pacientov rovno z covidových oddelení iných zdravotníckych zariadení. Tu dostávajú kyslíkovú a rehabilitačnú liečbu priamo na lôžku. Vďaka nej sa z neho postupne dokážu postaviť.

Soňa Vicová vysvetľuje, že pacientov treba nanovo naučiť dýchať. „Znova dýchať do bránice,“ spresňuje. „Priechodnosť priedušiek má väčšina z nich zachovanú, no nefunguje im bránica. Po ťažkej chorobe je jej funkcia minimalizovaná a ako každý sval ju treba roztrénovať. Keď je oslabená, ani kašľový reflex nie je plnohodnotný.“

Pacienti, ktorí sa u doktorky Vicovej ukážu, majú pľúca postihnuté aj na 70 percent. Ich funkčnosť je minimálna. Pri ochorení COVID-19 vznikajú na pľúcnom tkanive fibrotické zmeny. Funkčné elastické pľúcne tkanivo sa zjazví a neplní už plnohodnotne funkciu výmeny plynov. Pľúca už nie sú ružové a hladké. „Rehabilitačná procedúra sa začína inhalovaním vincentky,“ opisuje Soňa Vicová. „Počas rehabilitácií sa pľúca vyčistia. Pacient si dokáže odkašľať. Zlepšuje sa jeho fyzická výkonnosť. Niektorí pacienti sa na začiatku zadýchajú, len kým prídu z čakárne ku mne do ambulancie. No po rehabilitácii sú z nich úplne iní ľudia.“ Úspešne zrehabilitovali už aj pacientov po umelej pľúcnej ventilácii.

Ochorenie COVID-19 sa správa nevyspytateľne a jeho priebeh je rôznorodý. Stav pacientov sa môže otočiť doslova za hodinu. Alebo človek, ktorý je už v poriadku, zrazu dostane horúčky a zle sa mu dýcha. Niekto má veľmi ľahký priebeh, no následky sa s ním vlečú celé týždne. Táto nová choroba lekárov neprestáva prekvapovať.

Stavajú ich na nohy

Až dve tretiny mechaniky dýchania zabezpečuje bránica. Väčšina ľudí nevie správne dýchať do bránice ani bez prekonania covidu. Úplne špecifické je to u obéznych pacientov. Tí dýchajú hlavne do hrudníka. Vedúca rehabilitačná sestra Lenka Harmanová absolvovala školenie v liečebnom ústave v Tatranskej Polianke a získala certifikát v špecializácii na pľúcnych pacientov po prekonaní covidu. „Teraz pomáham postcovidovým pacientom, ktorí potrebujú zlepšiť funkčnosť pľúc, zväčšiť ich kapacitu a nastaviť správny režim dýchania. Doslova ich znovu staviame na nohy. Prichádzajú unavení, nevládni, niektorí sú dlhodobo na lôžku. U tých začíname zvyšovať vitálnu kapacitu pľúc v ľahu. Sú veľmi oslabení a každý hlbší nádych ich rozkašle.“

Aj Lenka Harmanová prekonala covid. V decembri, s ľahším priebehom, no aj tak vie, o čom hovoria pacienti, keď opisujú, že sa po prejdení pár schodov nedokážu nadýchnuť. Ona cíti následky choroby na kĺboch. Mladá rehabilitačná sestra si spomína na dvadsaťpäťročnú pacientku, ktorá na začiatku rehabilitačnej terapie ledva dýchala. „Z nemocnice ju prepustili a chodila už aj do práce, ale stále sa necítila dobre. Takí pacienti sú stále unavení a pospávajú. Majú totiž nízku saturáciu kyslíka v krvi. Ona potrebovala spať vždy hneď po návrate z práce. Preto začala riešiť svoj zdravotný stav. Teraz chodí na rehabilitácie tretí týždeň a cíti sa už oveľa lepšie.“

Soňa Vicová má zas staršieho pacienta so 75-percentným postihnutím pľúc, ktorý všetko berie s veľkým nadhľadom. Rehabilitácie odložil na neskôr, lebo je objednaný na očnú operáciu a chce ju najprv absolvovať. A vraj musí vysádzať rastliny v skleníku. Soňa Vicová mu rozumie. „Drží ho to pri živote. Má svoju víziu a neustále je v pohybe. To urobí veľa. Človek nesmie zostať pasívny. Pohyb je život. Pomáha pri prevzdušňovaní pľúc.“

Soňa Vicová dodnes nevie, kde sa covidom nakazila. Pravdepodobne v ambulancii od pacienta alebo v mestskej hromadnej doprave. Pritom podľa nej stačí málo, aby sa táto choroba nešírila. Staré známe rúško - odstup - umývanie rúk. Lenže ľudia sú často neohľaduplní. „Neviem, či je nedodržiavanie týchto opatrení mentálna nevyzretosť alebo ľudský hyenizmus. Veď môžu druhému spôsobiť smrť,“ hovorí. „Robím medicínu štyridsať­dva rokov, ale nikdy som sa s horšou chorobou nestretla.“

Viac FOTO v GALÉRII >>

Kúpeľná liečba pre postcovidových pacientov sa stále nerozbehla. V indikačnom zozname momentálne diagnóza, na ktorú by sa kúpeľná liečba indikovala, neexistuje. Nie sú ešte určené ani kritériá, komu by ju lekár mohol predpísať. Kúpele teda zatiaľ čakajú s voľnými kapacitami na pacientov, ktorým by mohli pomáhať.