Dušan Valent

Mali krátke nohy, zavalité telo a veľké nadočnicové oblúky. No zároveň nosili oblečenie, používali oheň, využívali liečivé byliny, dokázali rozprávať a ich mozog bol v priemere dokonca o čosi väčší ako mozog dnešných ľudí. Reč je o neandertálcoch (Homo neanderthalensis), praľuďoch, ktorí osídľovali Európu a severnú Áziu pred 450- až 40-tisíc rokmi.

Antropológovia ich dnes považujú za našich najbližších príbuzných, za sesterskú vývojovú vetvu na rodostrome rodu Homo. Nové poznatky ukázali, že nešlo o&nbsp;žiadnych brutálnych primitívov. Používali pomerne zložité nástroje, a&nbsp;tak sa zdá, že z&nbsp;technologickej stránky s&nbsp;našimi predkami držali krok možno až dvestotisíc rokov. Potom čakal neandertálcov a&nbsp;náš druh Homo sapiens celkom odlišný osud. Zhodou okolností presne v&nbsp;čase, keď sa „cesty“ oboch druhov križovali častejšie a&nbsp;intenzívnejšie než kedykoľvek predtým. Podľa antropológov Chrisa Stringera a&nbsp;Lucile Crétéovej z&nbsp;Prírodovedného múzea v&nbsp;Londýne nie je žiadna náhoda, že neandertálci upadali a&nbsp;napokon vymreli krátko po expanzii moderných ľudí z&nbsp;Afriky do Ázie a&nbsp;Európy, ktorá nastala asi pred 60-tisíc rokmi.

Vymretie neandertálcov sa doposiaľ považovalo za jednu z&nbsp;najväčších záhad antropológie. Napokon, išlo nielen o&nbsp;mimoriadne vyspelý ľudský druh, ale taktiež o&nbsp;druh dokonale prispôsobený prostrediu mrazu a&nbsp;chladu ľadovej doby, v&nbsp;ktorom nažíval státisícročia. Uvažovalo sa o&nbsp;epidémiách, klimatických zmenách aj o&nbsp;akejsi genetickej degenerácii z&nbsp;dôvodu málo početnej populácie, ktorá viedla k&nbsp;vzájomnému kríženiu pokrvných príbuzných. Niektorí autori taktiež navrhli akúsi dávnu genocídu, systematické hubenie neandertálcov dávnymi zástupcami Homo sapiens, ktorí následne zaberali ich areály a&nbsp;lovné revíry. Chris Stringer a&nbsp;Lucile Crétéová vo výskumnej práci, ktorú zverejnil vedecký časopis PalaeoAnthropology, však dospeli presne k&nbsp;opačnému záveru. Osud neandertálcov podľa nich v&nbsp;podstate spečatil častý sex s&nbsp;našimi predkami.

Výskumníci vo svojej práci vychádzajú z&nbsp;dvoch faktov. Ako je známe, neandertálci a&nbsp;naši predkovia sa nielenže dostali do kontaktu, ale takisto sa krížili. Jedno až štyri percentá génov Európanov, Ázijčanov, domorodých Austrálčanov a&nbsp;Melanézanov pochádzajú práve od nich. Druhým východiskom anglických antropológov je skutočnosť, že populácia neandertálcov bola posledné desiatky tisícročí ich existencie relatívne nízka.

„Naše poznatky o&nbsp;interakciách medzi druhmi Homo sapiens a&nbsp;neandertálcami sa v&nbsp;posledných rokoch mimoriadne rozšírili. Napriek tomu sa venuje len malá pozornosť otázke, ako vlastne prebiehalo kríženie medzi oboma druhmi,“ hovorí Chris Stringer. „Domnievame sa, že ak ku kríženiu dochádzalo pravidelne, toto správanie mohlo prispieť k&nbsp;vymretiu neandertálcov tým, že spôsobovalo postupný pokles ich početnosti.“

K&nbsp;úpadku neandertálskej populácie podľa nich viedlo to, že neandertálci, ktorí sa krížili s&nbsp;ľuďmi, „nepomohli“ riedkej a&nbsp;zraniteľnej neandertálskej populácii. Ich potomkovia sa namiesto toho stali súčasťou tej ľudskej. Podľa Crétéovej vlastne išlo o&nbsp;„pohlcovanie neandertálcov“ naším druhom.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/nasi-predkovia-nezdaju-vyhubili-sme-neandertalcov-sexom" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Na rozdiel od komunít dávnych ľudí archeogenetické štúdie zatiaľ nezistili prítomnosť ľudsko-neandertálskych krížencov v&nbsp;neandertálskych komunitách. Podľa anglických výskumníkov môže ísť len o&nbsp;otázku času. Ak budúce výskumy potvrdia DNA moderných ľudí u&nbsp;neandertálcov, nespochybní to závery Stringera a&nbsp;Crétéovej. Práve naopak. Ukazuje sa totiž, že mužskí ľudsko-neandertálski kríženci mali výrazne zníženú plodnosť alebo boli úplne neplodní. Zatiaľ čo výrazne početnejšia ľudská populácia nízky počet potomstva u&nbsp;takýchto krížencov nepocítila, pre zraniteľnú neandertálsku populáciu mohlo ísť v&nbsp;konečnom dôsledku o&nbsp;ďalší z&nbsp;pomyselných klincov do rakvy.

Naši predkovia sa nezdajú: Vyhubili sme neandertálcov sexom?

Dušan Valent

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Naši predkovia sa nezdajú: Vyhubili sme neandertálcov sexom?

Dušan Valent

Súvisiace články

Prekvapivý pôvod: Vesmírna atrakcia v blízkosti Saturna

Armagedon sa nekoná: Bruce Willis si môže pokojne užívať dôchodok, planétu zachraňovať nemusí

Masaker pri Vrábľoch? Pri obrovskej pravekej osade našli desiatky bezhlavých tiel

Revolúcia v liečbe pľúcnej infekcie: Miniatúrne roboty zachraňujú životy

Tichý oceán zanikne. Našťastie, my sa toho nedožijeme

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás