Rozhodla sa, že aj popri zamestnaní a starostlivosti o tri dcéry pomôže svoje nevládnej matke a navzdory vlastnej kvalite života sa dňom i nocou starala o ženu sužovanú chorobami. Okrem iného bolo nutné mamu každý deň dialyzovať, čo dcéra vykonávala formou takzvanej brušnej dialýzy v domácom prostredí. Zdravotný stav matky sa však zhoršil natoľko, že musela byť hospitalizovaná v nemocnici v Bratislave. Svedomitá dcéra však netušila, že v zdravotníckom zariadení bude musieť „zaskakovať“ za zdravotnú sestru z celkom nepochopiteľných dôvodov.

Odkázaná na dcéru

Matka našej čitateľky, ktorej skutočné meno máme v redakcii, pretože si neželala byť menovaná, je staršia žena s viacerými diagnózami. „Mama trpí Parkinsonovou chorobou, cukrovkou. Má za sebou mozgové príhody, je ťažko chodiaca a pohybuje sa len pomocou vozíka,“ povedala nám čitateľka, ktorú v tomto článku budeme volať Mária. Okrem spomínaných zdravotných komplikácií mame pani Márii nefungujú obličky. Z toho dôvodu musí absolvovať liečbu nazývanú dialýza. To je metóda náhrady funkcie obličiek. Pretože zdravé obličky odstraňujú z krvi odpadové látky a zbavujú telo prebytočných tekutín, pri ich zlyhaní tieto funkcie nahrádza dialýza. Pre väčšiu pohodu pacientky vykonávala dialýzu pani Mária v domácom prostredí. Tejto forme sa odborne hovorí peritoneálna, čiže brušná dialýza. Pacient vtedy nemusí navštevovať pravidelne dialyzačné pracovisko, ktoré vykonáva takzvanú hemodialýzu. V takom prípade sa krv pacienta čistí mimotelovo pomocou špeciálneho filtra - dialyzátora alebo umelej obličky.

Problém v rodine s dlhodobo chorou pacientkou nastal, keď ju museli pre zdravotné komplikácie hospitalizovať na internom oddelení v Nemocnici Ružinov v Bratislave, ktorá je vzdialená od jej bydliska približne dvadsať kilometrov. Keďže potrebovala dialyzovať rovnako v nemocnici, rodina sa domnievala, že to je záležitosť nemocničného personálu. „Vždy keď nemocnica hospitalizovala človeka s poruchou funkcie obličiek, dotyč­ného vozili na dialyzačné oddelenie a robili mu krvnú dialýzu. Moja mama podstupuje brušnú dialýzu a tu vznikol problém. Nemocnice brušnú dialýzu neposkytujú,“vysvetlila nám pani Mária. Na internom oddelení zdravotné sestry totiž nie sú zaučené na poskytovanie brušnej dialýzy a v nemocnici nie je na to určený personál. „Je to zvláštne, že v ružinovskej nemocnici, kde majú dialyzačné stredisko, nemajú zároveň na oddeleniach zaučenú nijakú sestru,“netajila rozčarovanie pani Mária.

V praxi to pre pani Máriu znamenalo, že má starosť navyše. „Fungovalo to tak, že mi umožnili chodiť za mamou každých šesť hodín. Bolo to pre mňa náročné, keďže bývame dvadsať kilometrov od Bratislavy,“uviedla Mária. Jej denný režim počas víkendu vyzeral takto: „Prišla som do nemocnice, dialyzovala som mamu a približne hodinu som ešte bola pri nej,“ opísala, pričom podotkla, že spala maximálne tri hodiny a na druhý deň sa to celé zopakovalo. Cez týždeň musela rovnaký úkon robiť „len“ trikrát. „Sestrička z dialýzy chodila na oddelenie a urobila mame jednu zo štyroch dialýz,“ dodala. Dialýza pritom prebieha štyrikrát denne po šiestich hodinách. „Nechápem, prečo v nemocnici nezaučia sestry, aby jedna mala službu vyslovene na to, aby mohla urobiť dialýzu hospitalizovaným pacientom,“ pýta sa nechápavo pani Mária. „Myslím si, že keď už štát zaviedol na Slovensku takéto zmeny v nemocniciach, tak by mal zabezpečiť, aby to aj fungovalo. Lebo sú ľudia, ktorí sú hospitalizovaní a nemá im kto robiť brušnú dialýzu,“ upozornila na stav ohľadne fungovania niektorých dialyzačných pracovísk na Slovensku matka troch dcér.

Odštátnené: Podľa ministerstva zdravotníctva boli dialyzačné služby sprivatizované počas vlády Mikuláša Dzurindu.
Odštátnené: Podľa ministerstva zdravotníctva boli dialyzačné služby sprivatizované počas vlády Mikuláša Dzurindu.
Zdroj: TASR

Nezaškolené sestry

S otázkou, prečo sa v ružinovskej nemocnici musia na dialyzovaní pacientov podieľať príbuzní, sme oslovili vedenie nemocnice. „V prvom rade by sme chceli podotknúť, že dialýzu nerobí personál kliniky, ale personál dialyzačných pracovísk, ktoré nepatria pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava,“uviedla Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Hovorkyňa nám rovnako povedala, že informácie od našej čitateľky sa nezakladajú na pravde. Po dohode s lekárom dialyzačného centra a dohode dcéry pacientky s ošetrujúcim personálom pravidelnú výmenu roztokov robila práve dcéra. Keby to nerobila dcéra pacientky, tak by privolali sestru z dialyzačného centra,“ uviedla Kliská, ktorá dodala, že uvedený postup nesúvisí s nedostatkom personálu či inými príčinami. „Je to normálny postup pri starostlivosti o pacientov s peritoneálnou dialýzou,“ dodala.

Pretože dialyzačné služby vykonáva v ružinovskej nemocnici súkromná spoločnosť od roku 2002, oslovili sme s otázkou, prečo nie je zabezpečená starostlivosť o pacientov na iných oddeleniach nemocnice, primára. Ten nám vysvetlil, že v dialyzačných centrách sa vykonáva hemodialýza a pacienti na výkon liečby prichádzajú do centra, keď sú napojení na mimotelový okruh a pobudnú v zariadení nejaký čas. „Iná forma je tak­zvaná peritoneálna/brušná dialýza. To je výlučne domáca forma liečby,“uviedol primár Jozef Fekete. Pacienta v takomto programe zaškolí špecializovaná sestra na výkon alebo ak nie je schopný daný typ liečby vykonávať, podľa primára ho zaškolí niekto, kto deklaruje, že mu bude asistovať. „Vo vami spomínanom prípade je táto druhá možnosť, kde sú príbuzní zaškolení na daný typ liečby,“ dodal. Pacienti s brušnou dialýzou si ju sami vykonávajú aj počas hospitalizácie, keď im v prípade potreby vypomôže dialyzačné oddelenie. „V prípade, keď je pacient hospitalizovaný v nemocnici, kde sídlime, pomáhame aspoň počas pracovného času. Naša sestra chodila robiť výmeny dvakrát denne, neskôr po dohode s dcérou len raz denne,“ uviedol primár, ktorý si uvedomuje náročnosť opísaného prípadu, sú to však podľa neho nevýhody tohto typu liečby.

V súkromných rukách

Skutočnosť, že brušná dialýza nepatrí medzi štandardné liečebné výkony, s ktorými sa sestra pracujúca na internom oddelení má možnosť stretávať pri svojej každodennej práci, nám potvrdil Milan Laurinc zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. „Práve preto by očisťovanie organizmu od odpadových a toxických látok, či už cestou hemodialýzy, alebo peritoneálnej dialýzy, mal z dôvodu zachovania bezpečnosti pacienta robiť len na to vyškolený zdravotnícky personál,“ uviedol Laurinc, prečo nemohli vykonávať brušnú dialýzu sestry z interného oddelenia nemocnice.

Podľa Laurinca za zabezpečenie komplexnej, dostupnej a hlavne bezpečnej zdravotnej starostlivosti v každom zdravotníckom zariadení zodpovedá zamestnávateľ, respektíve zriaďovateľ. „Myslím si, že ak takúto službu nevedela zabezpečiť nemocnica cez svoje personálne kapacity, mala si ju objednať a zaplatiť cez externú spoločnosť, ktorá je na to určená,“ uviedol. Podľa člena prezídia Slovenskej komory sestier mal brušnú dialýzu robiť odborne spôsobilý zdravotnícky personál. „Nie je správne na takýto výkon v nemocnici zneužívať rodinných príslušníkov,“ myslí si Laurinc.

Ako sme sa dozvedeli z ministerstva zdravotníctva, dialyzačné služby vo vlastnej réžii na Slovensku poskytujú len štyri zdravotnícke zariadenia: Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb Bratislava a Univerzitná nemocnica Martin. „V Nemocnici Ružinov bola dialýza zabezpečená takisto súkromnou spoločnosťou. Podľa informácií z Univerzitnej nemocnice Bratislava nemocnica rieši dialýzu iba u pacientov, ktorí sú u nich hospitalizovaní a zároveň sú v chronickom dialyzačnom programe,“uvádza sa v stanovisku ministerstva.

„Jednou zo súčastí reformných zmien v období rokov 2002 - 2006 bolo aj odštátňovanie niektorých  činností zdravotníckych zariadení, ako je napríklad dialýza, klinická biochémia, hematológia a mikrobiológia, magnetická rezonancia, CT,“vysvetlilo nám ministerstvo, prečo v nemocničnom zariadení pôsobí súkromná spoločnosť. „Ministerstvo zdravotníctva túto oblasť analyzuje s cieľom nájsť riešenie, prípadne alternatívu, ktorá bude pre nemocnice efektívnejšia, a postupne ju dostať do rúk štátu,“ uvádza riešenie podobných prípadov vo svojom stanovisku ministerstvo.