Látkou, o ktorej sa posledné mesiace hovorí azda najčastejšie, je vitamín D. Ukazuje sa totiž, že jeho nedostatok zvyšuje riziko vážneho priebehu ochorenia COVID-19.

Jedným zo spôsobov, ako si zabezpečiť dostatok vitamínu D, sú slnečné lúče. Presnejšie, ultrafialové žiarenie slnka - elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou kratšou, než má viditeľné svetlo, a dlhšou, ako má röntgenové žiarenie. Ak si oblečiete krátke nohavice a tričko s krátkymi rukávmi, syntézu dostatočnej hladiny vitamínu D si zabezpečíte 20- až 30-minútovým pobytom na slnku dvakrát do týždňa.

Dobrý sluha, zlý pán

Ultrafialové žiarenie je však zároveň zdrojom obáv. Ožiarenie ultrafialovými lúčmi totiž deaktivuje vnútrobunkové enzýmy, spomaľuje delenie buniek a poškodzuje ich DNA, čím navodzuje vznik mutácií. Pri dlhodobom nadmernom hromadení môžu tieto mutácie vyvolať rakovinu.

K poškodeniu a mutáciám DNA ľudskej kože dochádza aj z viacerých ďalších dôvodov. Nastávajú ako vedľajší produkt látkovej premeny buniek v súvislosti s voľnými radikálmi (vysokoreaktívne molekuly) alebo chybami pri kopírovaní DNA počas bunkového delenia.

Všetky tieto príčiny sú dobre známe. Až doposiaľ však nikto nezmeral, aký je ich podiel na celkovom poškodení DNA ľudskej pokožky. Vedelo sa len, že v génoch kožných buniek sa v priebehu jediného dňa odohrá až 70-tisíc poškodení - toto hrozivo vysoké číslo je dané aj extrémne vysokým počtom kožných buniek.

Prekvapivé zistenia

Príspevok rôznych typov genetických zmien kože zmeral až nový výskum, ktorý vykonal Dmitry Gordenin s kolegami z amerického Národného ústavu environmentálnych medicínskych vied (NIEHS). Gordenin využil vzorky kože od 21 darcov vo veku 25 až 79 rokov.

Pri analýze genetických sekvencií sa potvrdil predpoklad, že hlavným zdrojom mutácií kožných buniek je práve ultrafialové žiarenie. Zároveň zistili, že genetické zmeny spôsobené ultrafialovým žiarením bežne nastávajú aj v partiách, ktoré sú v priebehu života takmer neustále zakryté látkou.

Prekvapivo, ukázalo sa, že miera poškodenia spôsobeného ultrafialovým žiarením nie je nevyhnutne závislá od veku človeka - na rozdiel od iných príčin, ktorých poškodenia výrazne prevažovali u všetkých seniorov. Kožné bunky s výrazne väčším počtom poškodení súvisiacich s ultrafialovým žiarením sa totiž podarilo zistiť aj u mladých darcov. A, naopak, u niektorých starých ľudí sa zistil len relatívne nízky počet. Autori štúdie to vysvetľujú spôsobom života a výberom oblečenia. 

Na farbe pokožky záleží

Výskumníci taktiež potvrdili predpoklad, že ultrafialové žiarenie oveľa viac poškodzuje kožu belochov ako černochov. Podľa vedcov sú černosi lepšie chránení pred UV žiarením vďaka vyššej koncentrácii pigmentu melanínu v koži. To súhlasí s pozorovaním, že rakovina kože sa u černochov vyskytuje asi 30-krát zriedkavejšie než u belochov.