Finančná podpora štátu patrí nielen štátnym, ale aj ostatným nemocniciam. Myslí si to Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá mala na mysli najmä kapitálové výdavky štátu. Kvôli tejto skutočnosti zvažuje podnet Európskej komisii. Šéf asociácie Marián Petko rovnako kritizuje financovanie zdravotníctva v porovnaní s našimi susedmi od rieky Moravy.

Chýba dvesto miliónov

Ako sa šéf Asociácie nemocníc Slovenska vyjadril na nedávnej tlačovej konferencii, podporu z kapitálových výdavkov by mohli mať nielen štátne nemocnice, ale aj tie ostatné. „Právna analýza hovorí, že štát má právo dávať v takejto oblasti finančné prostriedky a kapitálové prostriedky do štátnych nemocníc, čo je v súlade s tým, čo si myslíme aj my. Ale zároveň táto právna analýza hovorí, že v prípade, že sa obrátime na Európsku komisiu a budeme sa pýtať, či takéto právo a povinnosť štátu sú aj voči našim nemocniciam, tak s veľkou pravdepodobnosťou uspejeme v tomto návrhu,"povedal.


Petko tiež upozornil na to, že asociácia už v novembri poukazovala na nedostatok peňazí v rezorte zdravotníctva. Rozpočet na rok 2020 považuje za nedostatočný.

Podľa šéfa asociácie bude potrebné dofinancovanie vo výške približne 150 až 200 miliónov eur. Poukázal aj na to, že naďalej pretrváva rozdiel medzi slovenským a českým zdravotníctvom. Česko pri dvojnásobnom počte obyvateľstva dáva do systému zdravotníctva podľa slov Mariána Petka o dve miliardy eur viac.

Viac ukrajinských lekárov?

Financie majú podľa jeho slov vplyv aj na zdravotnícky personál. „Sme presvedčení, že deficit pracovníkov bude klesať, ak štát do toho nevstúpi. Je to celoslovenský problém a musí sa riešiť celkovo," uviedol. Doplnil, že Nemecko začiatkom roka 2020 otvorilo trh pre ukrajinských lekárov. Tí po roku absolvovania špeciálneho programu nastupujú do zdravotníckeho systému priamo ako lekári, a nie ako pomocníci.


Ministerstvo na slová Asociácie nemocníc Slovenska reagovalo tak, že kapitálové výdavky sa prioritne investovali do zdravotníckych zariadení, ktoré liečia najvážnejšie a ekonomicky najviac náročné prípady. Teda do univerzitných a fakultných nemocníc. „Zdravotníci v týchto nemocniciach ošetrujú pacientov v tých najvážnejších stavoch, a preto si práve tieto nemocnice prioritne vyžadujú investície na dobudovanie, modernizáciu a rekonštrukciu. Je dôležité si uvedomiť aj skutočnosť, že technické a prístrojové vybavenie týchto koncových nemocníc je podstatne iné a finančné nákladnejšie ako vybavenie menších regionálnych nemocníc," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Dodala, že aj menšie nemocnice sa môžu uchádzať o finančné prostriedky - a to z európskych fondov, podľa ministerstva podstatná väčšina z nich smerovala práve do menších regionálnych nemocníc.