Život pred tisícročiami rozhodne nebol prechádzka ružovou záhradou. Ako vidíme na prastarých pohrebiskách, tretina a miestami bezmála až polovica populácie sa nedožila dospelosti. A tí, ktorým sa to podarilo, zomierali zväčša ako tridsiatnici a štyridsiatnici.

V GALÉRII si pozrite skúmané múmie>>

Výnimkou nebol ani staroveký Egypt. Výskumy staroegyptských múmií z nedávnych rokov priniesli viaceré pozoruhodné informácie o zdravotných neduhoch, ktoré trápili „ľud spod pyramíd“ a nezriedka viedli k smrti. Okrem iného sa podarilo doložiť viaceré prípady rakoviny alebo infekčných ochorení vrátane tuberkulózy.

Pozreli im na kosti

V novej štúdii sa medzinárodný tím vedcov, ktorých viedla rakúska rádiologička Stephanie Panzerová, zameral na výskyt anémie čiže málokrvnosti. Ide o stav, pri ktorom dochádza k výraznému poklesu koncentrácie hemoglobínu v krvi. Dôsledkom je znížená schopnosť krvi okysličovať tkanivá. Anémia ohrozuje predovšetkým tehotné ženy a deti. Ak trvá dostatočne dlho a je dostatočne závažná, zanecháva charakteristické stopy na kostiach, ako sú okrem iného patologické zmeny na lebečnej klenbe, stenčovanie aj zmena tvaru kostí.

Anémia kosti človeka najvýraznejšie poznačí, ak k nej dochádza počas rastu. Panzerová s kolegami sa teda zamerala na deti. Múzeá v Nemecku, Rakúsku a Taliansku jej prepožičali dokopy 21 staroegyptských múmií. Telá patria deťom, ktoré zomreli vo veku jedného až štrnástich rokov. Necelú polovicu mumifikovali počas 3. tisícročia pred n. l. Zvyšok v stáročiach okolo prelomu letopočtov. Výskumníci mumifikované telá nepoškodili ani do nich nezasiahli nijako inak. Nebolo to potrebné. Detailný pohľad na kosti im poskytla počítačová tomografia. Stačilo analyzovať jej zábery a pátrať po indíciách málokrvnosti.

Podvýživa?

Analýza skenov zistila, že anémia poznačila kosti presne jedného z troch skúmaných detí. Skeny podľa vedcov neumožňujú s istotou stanoviť, či málokrvnosť viedla k smrti skúmaných detí, no výskumníci hovoria, že je to prinajmenšom pravdepodobné.
„Náš výskum je úplne prvý, ktorý systematicky skúmal prejavy anémie na kostiach staro­egyptských mumifikovaných detí. Tie sa podarilo rádiologicky zistiť nielen na lebečnej klenbe, ale prvý raz aj na ďalších kostiach tváre a taktiež na zvyšku kostry,“ konštatuje Panzerová s kolegami vo výskumnej práci, ktorú zverejnil vedecký časopis International Journal of Osteoarchaeology.

Zachované aj strašidelné! V GALÉRII si pozrite známe múmie>>

„Náš výskum naznačuje, že anémia bola zrejme v starovekom Egypte bežná,“ hovorí Stephanie Panzerová. „Jej hlavnou príčinou bola tak ako dnes zrejme podvýživa, predovšetkým nedostatok železa, a taktiež parazitické infekcie.“ Vedkyňa dodáva, že u jedného z anemických detí, ktoré zomrelo pred dovŕšeným veku 18 mesiacov, sa zistilo aj ochorenie talasémia. To podľa nej znamená, že v tomto prípade bola málokrvnosť zrejme dôsledkom dedičného ochorenia a nie následkom nedostatočného zastúpenia živín v potrave. To isté dieťa navyše vykazovalo nadmerne zväčšený jazyk, čo indikuje ďalšie ochorenie - vrodenú poruchu zvanú Beckwithov-Wiedemannov syndróm.