Život pred tisícročiami rozhodne nebol prechádzka ružovou záhradou. Ako vidíme na prastarých pohrebiskách, tretina a miestami bezmála až polovica populácie sa nedožila dospelosti. A tí, ktorým sa to podarilo, zomierali zväčša ako tridsiatnici a štyridsiatnici.
V GALÉRII si pozrite skúmané múmie>>
Výnimkou nebol ani staroveký Egypt. Výskumy staroegyptských múmií z nedávnych rokov priniesli viaceré pozoruhodné informácie o zdravotných neduhoch, ktoré trápili „ľud spod pyramíd“ a nezriedka viedli k smrti. Okrem iného sa podarilo doložiť viaceré prípady rakoviny alebo infekčných ochorení vrátane tuberkulózy.
Pozreli im na kosti
V novej štúdii sa medzinárodný tím vedcov, ktorých viedla rakúska rádiologička Stephanie Panzerová, zameral na výskyt anémie čiže málokrvnosti. Ide o stav, pri ktorom dochádza k výraznému poklesu koncentrácie hemoglobínu v krvi. Dôsledkom je znížená schopnosť krvi okysličovať tkanivá. Anémia ohrozuje predovšetkým tehotné ženy a deti. Ak trvá dostatočne dlho a je dostatočne závažná, zanecháva charakteristické stopy na kostiach, ako sú okrem iného patologické zmeny na lebečnej klenbe, stenčovanie aj zmena tvaru kostí.
Anémia kosti človeka najvýraznejšie poznačí, ak k nej dochádza počas rastu. Panzerová s kolegami sa teda zamerala na deti. Múzeá v Nemecku, Rakúsku a Taliansku jej prepožičali dokopy 21 staroegyptských múmií. Telá patria deťom, ktoré zomreli vo veku jedného až štrnástich rokov. Necelú polovicu mumifikovali počas 3. tisícročia pred n. l. Zvyšok v stáročiach okolo prelomu letopočtov. Výskumníci mumifikované telá nepoškodili ani do nich nezasiahli nijako inak. Nebolo to potrebné. Detailný pohľad na kosti im poskytla počítačová tomografia. Stačilo analyzovať jej zábery a pátrať po indíciách málokrvnosti.
Podvýživa?
Analýza skenov zistila, že anémia poznačila kosti presne jedného z troch skúmaných detí. Skeny podľa vedcov neumožňujú s istotou stanoviť, či málokrvnosť viedla k smrti skúmaných detí, no výskumníci hovoria, že je to prinajmenšom pravdepodobné.
„Náš výskum je úplne prvý, ktorý systematicky skúmal prejavy anémie na kostiach staroegyptských mumifikovaných detí. Tie sa podarilo rádiologicky zistiť nielen na lebečnej klenbe, ale prvý raz aj na ďalších kostiach tváre a taktiež na zvyšku kostry,“ konštatuje Panzerová s kolegami vo výskumnej práci, ktorú zverejnil vedecký časopis International Journal of Osteoarchaeology.
Zachované aj strašidelné! V GALÉRII si pozrite známe múmie>>
„Náš výskum naznačuje, že anémia bola zrejme v starovekom Egypte bežná,“ hovorí Stephanie Panzerová. „Jej hlavnou príčinou bola tak ako dnes zrejme podvýživa, predovšetkým nedostatok železa, a taktiež parazitické infekcie.“ Vedkyňa dodáva, že u jedného z anemických detí, ktoré zomrelo pred dovŕšeným veku 18 mesiacov, sa zistilo aj ochorenie talasémia. To podľa nej znamená, že v tomto prípade bola málokrvnosť zrejme dôsledkom dedičného ochorenia a nie následkom nedostatočného zastúpenia živín v potrave. To isté dieťa navyše vykazovalo nadmerne zväčšený jazyk, čo indikuje ďalšie ochorenie - vrodenú poruchu zvanú Beckwithov-Wiedemannov syndróm.
