Každé náboženstvo, svetonázor alebo politická ideológia má svojich radikálov či dokonca extrémistov. A hoci často zastávajú diametrálne odlišné, protichodné názory, ich mysle sú v niečom podobné. Podľa nového výskumu britských psychológov si nevedia rady so zložitými problémami.

„Podarilo sa nám osvetliť duševné vlohy, pre ktoré majú nie­ktorí ľudia sklon prepadnúť toxickým ideológiám, aj vlohy, vďaka ktorým sú niektorí ľudia intelektuálne pokorní, ochotní prijímať nové informácie a odolní proti extrémistickej rétorike,“ hovorí vedúca výskumného tímu Leor Zmigrodová z Cambridgeskej univerzity. „O týchto psychologických vplyvoch sme doposiaľ nevedeli.“

Pozoruhodná súvislosť

Zmigrodová s kolegami uskutočnili výskum, na ktorom sa zúčastnilo 334 dobrovoľníkov. Účastníci vyplnili niekoľko dotazníkov zameraných na povahu svojich osobných presvedčení, či už politických, spoločenských, alebo náboženských. Dobrovoľníci taktiež absolvovali testy zamerané na krátkodobú pamäť, mentálne spracovávanie informácií, učenie a ďalšie rozumové schopnosti.

Keď    Zmigrodová porovnala výsledky testov rozumových schopností s výsledkami dotazníkov zameraných na ideológiu osobných presvedčení, všimla si prekvapivú súvislosť. „Zistili sme, že ľudia s extrémistickými sklonmi vykazovali horšie výsledky zložitých mentálnych úloh,“ hovorí výskumníčka.

Konkrétne, ľudia s extrémistickými sklonmi - napríklad takí, ktorí súhlasili s používaním násilia proti niektorým skupinám spoločnosti - vykazovali horšiu krátkodobú pamäť, pomalšie uvažovanie, vyššiu impulzívnosť a sklony k hľadaniu senzácií. Podobne však dopadli dobrovoľníci s dogmatickým myslením.

Podľa odborníčky je možné, že problémy s uchopením zložitých mentálnych problémov ľudí vedú k osvojovaniu extrémnych doktrín, ktoré ponúkajú zjednodušený, čierno-biely pohľad na svet. „Môžu spôsobovať sklon k toxickým podobám dogmatických a autoritatívnych ideológií,“ hovorí.

Predpoklady ideológie

Britskí psychológovia si všimli aj viaceré ďalšie súvislosti. Zatiaľ čo dobrovoľníci so silne konzervatívnymi hodnotami vykazovali pomalšie, viac strategické spracovávanie informácií, vyššiu opatrnosť a odpor k riziku, vyhranení liberáli, naopak, vykazovali sklon k rýchlejšiemu, no riskantnejšiemu riešeniu úloh a menšiu obozretnosť.

„Náš výskum ukazuje, že zo spôsobu, akým náš mozog pracuje, vychádzajú sklony k ideológiám, ktorých sa počas života dogmaticky držíme,“ sumarizuje Leor Zmigrodová. „Ak naša myseľ reaguje na stimuly opatrne, bude mať sklon ku konzervatívnej ideológii,“ hovorí, „a ak máme problém spracovať a plánovať zložité sledy mentálnych úkonov, budú nás priťahovať extrémistické ideológie, ktoré zjednodušujú svet naokolo a našu úlohu v ňom.“