Odhadnúť, ako vyzerali dinosaury, iba na základe skamenených kostí, nie je jednoduché. Iste, podrobný výskum objasní stavbu tela a úpony svalov. Ale o tom, ako vyzeral povrch, kosti neprezradia nič.
Občas sa podarí objaviť skamenené odtlačky dinosaurej kože. Takéto nálezy sú však extrémne vzácne. A tak v otázke, či zuby tyranosaura a jeho príbuzných vytŕčali z čeľustí tak, ako zuby krokodílov, alebo rástli za šupinatými perami, vedci aj ilustrátori tápali dvesto rokov.
Chrup ako varany, nie krokodíly
Zástancovia prvej hypotézy argumentovali, že krokodíly sú blízke príbuzné dinosaurom, takže možno očakávať podobnosti aj v tomto ohľade. Iní namietali, že krokodíly žijú celkom odlišným, obojživelným spôsobom života. Upozornili, že pery na súši pomáhajú udržať chrup vo vlhku, vďaka čomu sú zuby odolnejšie a menej sa lámu. Krokodíly ich vo vodnom prostredí teda nepotrebujú. Viac svetla do tejto diskusie vniesol medzinárodný tím vedcov, ktorý u dinosaurov podrobne skúmal štruktúru zubov, ich opotrebovanie a tvar čeľustí a porovnával tieto dáta s dnešnými plazmi s perami, ako sú jaštery a hatérie, a tými, ktoré žiadne pery nemajú.
Spoznali by ste ich? Hlavní protagonisti Jurského parku sa poriadne zmenili. FOTO v GALÉRII>>
Ako vedci informujú vo vedeckom časopise Science, u plazov bez pier sa zuby opotrebúvajú celkom odlišným spôsobom než u mäsožravých dinosaurov. Zistili tiež, že veľkosť dinosaurích zubov je v porovnaní s lebkou porovnateľná s dnešnými plazmi, čo naznačuje, že ich zuby neboli priveľké na to, aby ich zakrývali pery. Ďalším dôležitým poznatkom je rozmiestnenie malých otvorov v čeľustiach, v ktorých sa nachádzajú nervy a cievy vedúce do tkaniva okolo zubov. U dinosaurov vrátane tyranosaura zodpovedali viac jašterom než krokodílom, čo takisto podporuje prítomnosť pier.
Tak ako pery jašterov a hatérií, dinosaurie pery podľa vedcov neboli svalnaté a ohybné ako u cicavcov, ale viac-menej nehybné. Špúlenie rozhodne neprichádzalo do úvahy. Zároveň pri zavretí tlamy úplne zakryli zuby. Po otvorení čeľustí vytŕčali len nenápadne.
Realistickejší pohľad na dinosaury
„Je pozoruhodné, ako sa dinosaurie zuby ponášajú na zuby dnešných varanov,“ hovorí spoluautor výskumu Derek Larson z Kráľovského múzea v Britskej Kolumbii. „Od najmenších trpasličích druhov po obrovského varana komodského zuby týchto jašterov fungujú rovnako. To znamená, že pri rekonštrukcii tkaniva na čeľustiach dravých dinosaurov sa môžeme obrátiť na tieto tvory, hoci nie sú dinosaurom blízke príbuzné.“
„Umelci znázorňovali dinosaury striedavo s perami alebo bez nich od prvých kresieb týchto tvorov v 19. storočí. Vyobrazenia dinosaurov bez pier prevládli až v 80. rokoch minulého storočia," poznamenáva spoluautor štúdie Mark Witton.
Witton, ktorý pôsobí ako paleontológ v Univerzite v Portsmouthe a zároveň maliar špecializovaný na rekonštrukcie dávno vyhynutých zvierat, vyzdvihuje, že až potom sa „dinosaury s vytŕčajúcimi zubami“ hlboko zakorenili v populárnej kultúre. „Azda vďaka kasovým trhákom a populárnym dokumentárnym filmom ako Jurský park a Putovanie s dinosaurami,“ uvažuje. „Neodrážalo to zmenu v názoroch vedeckej obce, ale zrejme len preferenciu tejto novej, divoko pôsobiacej podoby dinosaurov.“
V GALÉRII nájdete povestné zábery z filmu Jurský park>>
Vedec a umelec vyzdvihuje, že táto štúdia a podobné výskumy z posledných rokov priniesli obrovské množstvo poznatkov, o ktoré sa môžu umelci oprieť pri rekonštrukcii týchto pravekých zvierat: „Už netápeme, ani zďaleka. Vieme povedať ‚oh, toto zviera by malo mať pery a taktiež taký alebo onaký typ peria či šupín‘.“
