Ohrozuje najmä deti, chronicky chorých pacientov a seniorov. Zápal pľúc sa na prvý pohľad zdá byť prekonaným ochorením, ktoré narozdiel od minulosti vyžaduje maximálne pomoc odborníka. Pri pohľade na štatistiky však možno konštatovať, že ide o zabijaka, ktorý má na svedomí stovky životov. Odborníci opäť apelujú na prevenciu, ktorá by strašlivo vyzerajúce čísla podstatne eliminovala.

Druhá najvyššia úmrtnosť

Zápal pľúc na Slovensku predstavuje desiatu najčastejšiu príčinu hospitalizácie. Okrem toho ide o druhú najvyššiu úmrtnosť spomedzi štátov Európskej únie. Každý rok má na svedomí najmenej 2500 životov. Toto ochorenie sa vyskytuje predovšetkým v jesennom a zimnom období .
„Počet pacientov každý rok narastá a ohrozené sú najmä deti, chronicky chorí pacienti a seniori,“ priblížil pneumológ Štefan Laššán.

Zápal pľúc je infekcia pľúcneho tkaniva, ktorú môžu vyvolať baktérie, vírusy alebo huby. Môže vzniknúť ako komplikácia po prekonaní chrípky a keďže so zvyšujúcim sa vekom klesá výkonnosť imunitného systému, seniori sú náchylnejší na infekcie, ktoré majú ťažší a dlhší priebeh. Charakteristické príznaky zápalu pľúc sú kašeľ, horúčka či bolesť na hrudníku, avšak najmä u starších ľudí sa podľa Laššána môžu objaviť aj prejavy ako zmätenosť, delírium, pády, nechutenstvo, únik moču a ďalšie.

Nápomocné očkovanie.

Ako aj pri ostatných ochoreniach, dôležitá je prevencia, ktorej súčasťou je pravidelné očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom. Od roku 2012 však postupne klesá miera zaočkovanosti populácie. „Pneumokoková vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie, a síce pre ľudí od 59 rokov a chronicky chorých, plne hradená z verejného zdravotného poistenia,“ hovorí Laššán. Nízka zaočkovanosť spôsobuje nízku kolektívnu imunitu a podľa Laššána výpočty ukazujú, že pri stopercentnej zaočkovanosti by sa na Slovensku ročne dalo zabrániť 4500 prípadom pneumónie a 600 úmrtiam.

Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí umývanie rúk, nefajčenie, udržiavanie čistej ústnej dutiny aj vonkajšieho prostredia. Dôležité je podľa odborníkov tiež poznať príznaky pľúcnych ochorení a v prípade, že človek má príznaky infekcie, neroznášať ju medzi iných ľudí alebo nosiť rúško.

„V staršom veku sa prejavujú zmeny v dýchacích cestách, napríklad sa zhoršuje samoočisťovacia funkcia pľúc, ktorá sa prejavuje napríklad kašľaním,“ vysvetľuje ďalší dôvod rizikovosti pneumokokovej infekcie u seniorov všeobecný praktický lekár pre dospelých Peter Lipovský. Taktiež sa zhoršuje ich imunita, termoregulácia, reakcia pečene a obličiek na lieky, adaptácia na stres a regulácie krvného obehu. Výkonnosť dýchacích svalov a srdca sa znižuje. Samozrejmosťou sú rozdiely medzi jednotlivcami a odlišné reakcie na liečbu. „S rastúcim vekom rastie aj počet diagnóz a riziko nežiaducich účinkov liekov,“ doplnil Lipovský. Prevencia je preto podľa neho efektívnejšia a lacnejšia.