Matúš Német

Našinci, ktorí sa uchytia vo vyspelej cudzine, sa obvykle k rodnej hrude príliš nepriznávajú. Nanajvýš v uzavretých skupinách sociálnych sieti. Milan Palko, 38-ročný absolvent sociálnej práce z Oravy, žijúci v nemeckom Halle, to vidí inak. Bez nároku na akúkoľvek odmenu pomáha svojej domovine, ako môže. Za posledné roky doviezol na Slovensko desiatky vyradených nemocničných polohovateľných postelí, nočné stolíky, terapeutické kreslá a iné zdravotné pomôcky.

Všetko sa začalo v&nbsp;auguste 2015, keď v&nbsp;Dolnom Kubíne hospitalizovali starú mamu Milanovej manželky.&nbsp;„Žiaľ, vzhľadom na&nbsp;jej vysoký vek a&nbsp;neodvratnú diagnózu sme sa s&nbsp;ňou o&nbsp;pár dní rozlúčili,“&nbsp;spomína. Lekársky tím vtedy robil všetko, aby starkej pomohol dôstojne dožiť. Inak to však bolo s&nbsp;vybavením a&nbsp;možnosťami nemocnice. Milana zarazil zastaraný inventár pre&nbsp;ležiacich pacientov a&nbsp;hlavne absencia polohovateľných postelí, ktoré už dávno mali byť samozrejmé.

„Preto som po&nbsp;návrate do&nbsp;Nemecka cez môjho zamestnávateľa kontaktoval nemocnicu Universitätsklinikum v&nbsp;Halle. Spýtal som sa, či nebudú nejaké postele vyraďovať,“&nbsp;vracia sa v&nbsp;debate do&nbsp;minulosti. Keď dostal kladnú odpoveď, oslovil riaditeľa nemocnice v&nbsp;Dolnom Kubíne a&nbsp;ten pomoc privítal. Milan im teda vo februári 2016 zabezpečil dodávku dvadsiatky polohovateľných postelí, ktoré by inak skončili na&nbsp;smetisku.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="743de279-a192-4ff6-b10f-fc7f522abc03">
 &nbsp;
 
 Čistky v nemocnici: Minister Naď upozornil na kšefty s bratom bývalého poslanca za SNS
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Chýry o&nbsp;nezištnej pomoci sa dostali do&nbsp;neďalekej Trstenej, odkiaľ Milana oslovili nemocniční pracovníci. „Na&nbsp;geriatrickom oddelení mali len staré 40-ročné postele a&nbsp;práca pri manipulácii s&nbsp;pacientmi bola veľmi náročná.“ Už o&nbsp;tri mesiace teda smerovalo do&nbsp;Trstenej 25 a&nbsp;onedlho ďalších 21 polohovateľných lôžok. V&nbsp;júli toho istého roku ešte stihol Oravan rozdeliť ďalších 24 kusov pre Dolný Kubín a&nbsp;Žilinu.

Keďže polohovateľné postele sú dôležité aj pre pacientov v&nbsp;domácej starostlivosti, rozhodol sa Milan pomôcť rodinám so zdravotne postihnutými prostredníctvom vedenia Orava Rescue System. Pri poslednej dodávke už chcel byť rodák z&nbsp;Oravského Veselého transparentný a&nbsp;nadviazal spoluprácu so Žilinským samosprávnym krajom. Ten zareagoval ústretovo a&nbsp;konštruktívne. Koncom júna tohto roku zabezpečil financovanie prepravy vyše deväťdesiatich lôžok, 18 nočných stolíkov, štyroch terapeutických kresiel a&nbsp;iných pomôcok. Nielen na&nbsp;Oravu, ale aj do&nbsp;centier sociálnych služieb na&nbsp;Kysuciach. Naposledy sa Milanovi podarilo rozšíriť distribúciu o&nbsp;dodatočnú výbavu k&nbsp;posteliam, ako sú hrazdy, bočné zábrany či predĺženia pre vysokých pacientov. Všetko zadarmo. Príjemcovia a&nbsp;kraj platili len za&nbsp;dopravu.

Dnes už sa strojca dobročinného projektu stretáva takmer výhradne s&nbsp;pozitívnymi reakciami, spočiatku však panovali obavy. „Pri prvom prevoze totiž Nemci trvali na&nbsp;uzatvorení zmluvy medzi mnou a&nbsp;nemocnicami. Musel som sa zaviazať, že akýkoľvek medicínsky materiál, ktorý mi dajú zadarmo, ďalej nespeňažím,“ uviedol Milan, ktorý nikdy niečo také nemal v&nbsp;pláne, takže požiadavky bez výhrad akceptoval. Dôveru si získal veľmi skoro a&nbsp;už od&nbsp;druhej expedície nikto na&nbsp;žiadnej zmluve netrval. „Myslím, že veľkú úlohu zohrali novinové články, ktoré vyšli vo vašom vydavateľstve. Tie som zverejnil, rovnako ako fotografie, na&nbsp;ktorých boli postele v&nbsp;cieľových zariadeniach,“ vysvetlil Milan. „Nemalým dielom prispel aj môj zamestnávateľ (americká IT firma - pozn. red.). Podporuje naše iniciatívy a&nbsp;umožnil mi túto činnosť robiť popri práci. Navyše, vďaka jeho dobrému menu v&nbsp;regióne a&nbsp;v&nbsp;celom Nemecku išlo všetko ešte lepšie.“

Reakcia slovenských zdravotníckych zariadení na&nbsp;netradičnú výpomoc je vždy pozitívna a&nbsp;Milan sa stretáva s&nbsp;úprimnou vďakou. Tieto inštitúcie si totiž zo svojich rozpočtov nemôžu dovoliť investíciu do&nbsp;výmeny inventáru.

„Postele sú vo&nbsp;vynikajúcom stave a&nbsp;veľmi nám pri práci s&nbsp;pacientmi pomôžu. Umiestnili sme ich na&nbsp;oddelení vnútorného lekárstva, dlhodobo chorých, na&nbsp;chirurgii, paliatívnom a&nbsp;detskom oddelení,“&nbsp;informovalo nás svojho času vedenie Hornooravskej nemocnice v&nbsp;Trstenej, ktoré si Milanove aktivity nesmierne váži. Aj preto, že sú dobrovoľné. Ozývajú sa aj jednotlivci. „V&nbsp;poslednom čase ma čoraz viac kontaktujú rodiny, ktoré potrebujú lôžka pre svojich blízkych. Je náročné vyhovieť všetkým,“ priznáva.

Ako to však u&nbsp;nás býva, Milan sa stretol aj s&nbsp;negatívnymi reakciami. Najmä na&nbsp;sociálnych sieťach. „Súviseli hlavne s&nbsp;tým, že sa hanbíme za&nbsp;dovoz niečoho použitého,“ vysvetlil absolvent sociálnej práce na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite. Komentáre ho neodradili. Skôr mal niekde v kútiku duše pochopenie pre tento ostych. Pravda je, že naše zdravotníctvo si v súčasnej situácii naozaj vyberať nemôže.

Aktivity Slováka v zahraničí ocenil aj náš veľvyslanec v Nemecku. Pred rokom Milana pozval na recepciu pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky a 75. výročia SNP, ktorá sa konala v priestoroch veľvyslanectva v Berlíne. Aj túto udalosť využil, aby mohol ďalej pomáhať. „Nadviazal som kontakt s kanceláriou ministerského predsedu pre Sasko-Anhaltsko, kde žijem,“ vysvetlil. Vďaka tomu sa mu podarilo osloviť skoro sedemdesiat nemocníc v regióne, ktoré sú v prípade vyraďovania akéhokoľvek medicínskeho materiálu pripravené poskytnúť ho našej krajine. V júli tohto roku sa rodák zo Slovenska zviditeľnil v rozhovore pre nemecké noviny Mitteldeutsche Zeitung. V ňom prezradil detaily o fungovaní vlastnej občianskej iniciatívy, ktorú nazval Free Eastcare. „Nerobím nič iné, len to, čo som sa učil v škole. Verím, že nás je viac, ktorí chcú takto pomáhať Slovensku zo zahraničia,“ povedal nám na záver.&nbsp;

ilan Palko je iniciátorom nielen distribúcie nemocničného zariadenia z&nbsp;Nemecka, ale rovnako iniciatívy s&nbsp;názvom Free Eastcare. V&nbsp;nej momentálne spája len ľudí, ktorí mu pomáhajú pri nakladaní postelí. „Mojím dlhodobým cieľom je inšpirovať a&nbsp;motivovať rodákov žijúcich v&nbsp;zahraničí na&nbsp;podobné aktivity. Aby využili svoje možnosti prispieť k&nbsp;spoločnému dielu pre pomoc krajanom,“ uviedol Milan. Podľa neho takto „rozširujeme možnosti Slovenska o&nbsp;pozitíva, ktoré v&nbsp;zahraničí vidíme,&nbsp;a&nbsp;robíme to nezištne, len pre dobrý pocit“.

FOTO nemočničného vybavenia, ktoré by dávajú Nemci do šrtou, ale nám je ešte dobré, v GALÉRII