Našinci, ktorí sa uchytia vo vyspelej cudzine, sa obvykle k rodnej hrude príliš nepriznávajú. Nanajvýš v uzavretých skupinách sociálnych sieti. Milan Palko, 38-ročný absolvent sociálnej práce z Oravy, žijúci v nemeckom Halle, to vidí inak. Bez nároku na akúkoľvek odmenu pomáha svojej domovine, ako môže. Za posledné roky doviezol na Slovensko desiatky vyradených nemocničných polohovateľných postelí, nočné stolíky, terapeutické kreslá a iné zdravotné pomôcky.
Pomoc pre rodákov
Všetko sa začalo v auguste 2015, keď v Dolnom Kubíne hospitalizovali starú mamu Milanovej manželky. „Žiaľ, vzhľadom na jej vysoký vek a neodvratnú diagnózu sme sa s ňou o pár dní rozlúčili,“ spomína. Lekársky tím vtedy robil všetko, aby starkej pomohol dôstojne dožiť. Inak to však bolo s vybavením a možnosťami nemocnice. Milana zarazil zastaraný inventár pre ležiacich pacientov a hlavne absencia polohovateľných postelí, ktoré už dávno mali byť samozrejmé.
„Preto som po návrate do Nemecka cez môjho zamestnávateľa kontaktoval nemocnicu Universitätsklinikum v Halle. Spýtal som sa, či nebudú nejaké postele vyraďovať,“ vracia sa v debate do minulosti. Keď dostal kladnú odpoveď, oslovil riaditeľa nemocnice v Dolnom Kubíne a ten pomoc privítal. Milan im teda vo februári 2016 zabezpečil dodávku dvadsiatky polohovateľných postelí, ktoré by inak skončili na smetisku.
Chýry o nezištnej pomoci sa dostali do neďalekej Trstenej, odkiaľ Milana oslovili nemocniční pracovníci. „Na geriatrickom oddelení mali len staré 40-ročné postele a práca pri manipulácii s pacientmi bola veľmi náročná.“ Už o tri mesiace teda smerovalo do Trstenej 25 a onedlho ďalších 21 polohovateľných lôžok. V júli toho istého roku ešte stihol
Oravan rozdeliť ďalších 24 kusov pre Dolný Kubín a Žilinu.
Platili len za dopravu
Keďže polohovateľné postele sú dôležité aj pre pacientov v domácej starostlivosti, rozhodol sa Milan pomôcť rodinám so zdravotne postihnutými prostredníctvom vedenia Orava Rescue System. Pri poslednej dodávke už chcel byť rodák z Oravského Veselého transparentný a nadviazal spoluprácu so Žilinským samosprávnym krajom. Ten zareagoval ústretovo a konštruktívne. Koncom júna tohto roku zabezpečil financovanie prepravy vyše deväťdesiatich lôžok, 18 nočných stolíkov, štyroch terapeutických kresiel a iných pomôcok. Nielen na Oravu, ale aj do centier sociálnych služieb na Kysuciach. Naposledy sa Milanovi podarilo rozšíriť distribúciu o dodatočnú výbavu k posteliam, ako sú hrazdy, bočné zábrany či predĺženia pre vysokých pacientov. Všetko zadarmo. Príjemcovia a kraj platili len za dopravu.
Dôveryhodný partner
Dnes už sa strojca dobročinného projektu stretáva takmer výhradne s pozitívnymi reakciami, spočiatku však panovali obavy. „Pri prvom prevoze totiž Nemci trvali na uzatvorení zmluvy medzi mnou a nemocnicami. Musel som sa zaviazať, že akýkoľvek medicínsky materiál, ktorý mi dajú zadarmo, ďalej nespeňažím,“ uviedol Milan, ktorý nikdy niečo také nemal v pláne, takže požiadavky bez výhrad akceptoval. Dôveru si získal veľmi skoro a už od druhej expedície nikto na žiadnej zmluve netrval. „Myslím, že veľkú úlohu zohrali novinové články, ktoré vyšli vo vašom vydavateľstve. Tie som zverejnil, rovnako ako fotografie, na ktorých boli postele v cieľových zariadeniach,“ vysvetlil Milan. „Nemalým dielom prispel aj môj zamestnávateľ (americká IT firma - pozn. red.). Podporuje naše iniciatívy a umožnil mi túto činnosť robiť popri práci. Navyše, vďaka jeho dobrému menu v regióne a v celom Nemecku išlo všetko ešte lepšie.“
Nemiestna hanba
Reakcia slovenských zdravotníckych zariadení na netradičnú výpomoc je vždy pozitívna a Milan sa stretáva s úprimnou vďakou. Tieto inštitúcie si totiž zo svojich rozpočtov nemôžu dovoliť investíciu do výmeny inventáru.
„Postele sú vo vynikajúcom stave a veľmi nám pri práci s pacientmi pomôžu. Umiestnili sme ich na oddelení vnútorného lekárstva, dlhodobo chorých, na chirurgii, paliatívnom a detskom oddelení,“ informovalo nás svojho času vedenie Hornooravskej nemocnice v Trstenej, ktoré si Milanove aktivity nesmierne váži. Aj preto, že sú dobrovoľné. Ozývajú sa aj jednotlivci. „V poslednom čase ma čoraz viac kontaktujú rodiny, ktoré potrebujú lôžka pre svojich blízkych. Je náročné vyhovieť všetkým,“ priznáva.
Ako to však u nás býva, Milan sa stretol aj s negatívnymi reakciami. Najmä na sociálnych sieťach. „Súviseli hlavne s tým, že sa hanbíme za dovoz niečoho použitého,“ vysvetlil absolvent sociálnej práce na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite. Komentáre ho neodradili. Skôr mal niekde v kútiku duše pochopenie pre tento ostych. Pravda je, že naše zdravotníctvo si v súčasnej situácii naozaj vyberať nemôže.
Mediálne známy
Aktivity Slováka v zahraničí ocenil aj náš veľvyslanec v Nemecku. Pred rokom Milana pozval na recepciu pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky a 75. výročia SNP, ktorá sa konala v priestoroch veľvyslanectva v Berlíne. Aj túto udalosť využil, aby mohol ďalej pomáhať. „Nadviazal som kontakt s kanceláriou ministerského predsedu pre Sasko-Anhaltsko, kde žijem,“ vysvetlil. Vďaka tomu sa mu podarilo osloviť skoro sedemdesiat nemocníc v regióne, ktoré sú v prípade vyraďovania akéhokoľvek medicínskeho materiálu pripravené poskytnúť ho našej krajine. V júli tohto roku sa rodák zo Slovenska zviditeľnil v rozhovore pre nemecké noviny Mitteldeutsche Zeitung. V ňom prezradil detaily o fungovaní vlastnej občianskej iniciatívy, ktorú nazval Free Eastcare. „Nerobím nič iné, len to, čo som sa učil v škole. Verím, že nás je viac, ktorí chcú takto pomáhať Slovensku zo zahraničia,“ povedal nám na záver.
Pomôcť môže každý
ilan Palko je iniciátorom nielen distribúcie nemocničného zariadenia z Nemecka, ale rovnako iniciatívy s názvom Free Eastcare. V nej momentálne spája len ľudí, ktorí mu pomáhajú pri nakladaní postelí. „Mojím dlhodobým cieľom je inšpirovať a motivovať rodákov žijúcich v zahraničí na podobné aktivity. Aby využili svoje možnosti prispieť k spoločnému dielu pre pomoc krajanom,“ uviedol Milan. Podľa neho takto „rozširujeme možnosti Slovenska o pozitíva, ktoré v zahraničí vidíme, a robíme to nezištne, len pre dobrý pocit“.
