Zaspať pri televízore je bežnou súčasťou nejedného, dennou prácou zavaleného, smrteľníka. Rovnako sú ľudia, ktorí svoje bežné fungovanie posúvajú do neskorých večerných či skorých ranných ľudí. To sú takzvané sovy, oproti ktorým stoja ranní vtáci, ktorí chodia spať skoro a rovnako skoro vstávajú. Vedci podrobili obidve skupiny výskumu a ich výsledky sú zarážajúce.

Mozog dirigent

Či ste nočný alebo ranný vták, to je zľudovené pomenovanie pre dva základné chronotypy. Ako uvádza český portál Denik.cz, človek je vlastne hodinový stroj a je nutné, aby mal všetky svoje vnútorné hodiny nastavené rovnako. Chronobiologička Helena Illnerová hovorí, že bojovať proti svojmu vnútornému času je márne a rovnako škodlivé.

Podľa Illnerovej má každý človek, ako aj ostatné živé organizmy, v sebe časový systém, takzvané centrálne hodiny v mozgu a tiež periférne hodiny takpovediac v každom svojom orgáne. Centrálne hodiny zohrávajú úlohu akéhosi dirigenta, ktorý podľa Illnerovej orgány zoraďuje na jeden čas a napovedá im kedy majú byť aktívne.


Podstatným podľa chronobiologičky je, že naše centrálne hodiny sú nastavované vonkajším osvetlením, takže by sme sa mali snažiť, aby sme boli s dňom dobre synchronizovaní a vykonávali činnosti v dobe, kedy je na ne náš organizmus pripravený. „Na to je potrebné dodržovať pravidelný režim, chodiť spať v rovnakú dobu i v rovnakú dobu vstávať, vo dne mať dostatok svetla, pokiaľ je možné intenzívneho, ideálne i prirodzeného, a v noci pokiaľ je možné tmu,“uviedla odborníčka. Večer pred zaspaním by sme nemali používať silné biele svetlo, ktoré obsahuje aj to modré, ale mali by sme naopak prejsť na teplé žlté.

Hýrivci prepadli

Zaujímavosťou rozhodne zostáva, kto je na tom zdravotne lepšie. Či ranní vtáci alebo nočné sovy. Ako Denik.cz zistil od odborníkov, rôzne štúdie dávajú za pravdu, že lepšie zdravotné výsledky vykazujú ranní vtáci. Rovnaký výsledok zaznamenali odborníci Katedry psychológie Filozofickej fakulty na Univerzite Palackého v Olomouci, ktorí vykonali výskum na vzorke 690 študentov.

Podľa výsledkov noční vtáci viac fajčia, pijú alkohol, kávu a využívajú aj iné podporné prostriedky. Taktiež trávia viac času pri počítači a menej športujú. Ranné vtáčatá podľa výsledkov alkohol takmer vôbec nepijú, športujú, často aj každý deň a vyhýbajú sa káve.
Keďže najväčší problém je podľa lekárov práve ponocovanie, odborníci vysvetlili prečo. „Časté ponocovanie má na zdravie človeka negatívny vplyv, problémom je už osvetlenie, ktoré na organizmus pôsobí. Počas noci sa totiž v tele tvorí hormón melatonin, ktorý ovplyvňuje nielen spánkové cykly, ale tiež krvný obeh, metabolizmus živín, produkciu pohlavných hormónov, imunitné reakcie, psychiku či dokonca starnutie,“uviedla lekárka Michaela Vančatová. Hormón melatonin sa v organizme prestáva tvoriť práve pôsobením nadbytočného nočného osvetlenia. Jeho nedostatok rovnako spôsobuje nespavosť.

V súčasnosti sa pristihneme pri ponocovaní pred počítačom či pred televízorom. Aj tu môžeme naraziť na škodlivosť týchto neduhov. Modré svetlo z obrazovky podľa odborníkov môže spomaľovať naše biologické hodiny, takže se človeku horšie zaspáva. „Tí, ktorí mu holdujú, potom ráno vstávajú v čase, kedy sa ich biologické hodiny ešte nepripravili na to, že bude deň. Inými slovami vykonávajú niektoré činnosti v dobe, kedy na ne organizmus ešte nie je pripravený,“ uviedla chronobiologička na záver.