Martin Domček

Možno to bude znieť prekvapivo, ale ak sú Nóri v niečom naozaj dobrí, tak v stavaní tunelov. Majú najdlhší cestný tunel v Európe a minulý týždeň sme písali o ich ambicióznom pláne postaviť cez Sognefjord prvý plávajúci tunel pre autá. Bol by približne 30 metrov pod hladinou, mal by dĺžku 1 200 metrov a spojil by mestá Oppedal a Lavik.

Zatiaľ ešte nie je úplne isté, či ho Nóri naozaj vybudujú. Oveľa pravdepodobnejšie je, že podstatne skôr postavia iný extravagantný tunel. Tentoraz však pre lode, dokonca pre veľké trajekty. Predbežne sa volá Stad Ship Tunnel (po nórsky Stad Skipstunnel) a mal by umožniť bezpečnú plavbu cez polostrov Stadlandet. Voľba padla na tunel a nie na prieplav predovšetkým z ekologických dôvodov.

V súčasnosti lode musia tento polostrov oboplávať, čo je nielen zdĺhavejšie, ale predovšetkým oveľa nebezpečnejšie. More okolo neho je totiž veľmi búrlivé, námorníci tam často musia bojovať s veľkými vlnami, so silnými prúdmi a s premenlivým počasím. Nóri tvrdia, že z hľadiska plavby ide vôbec o najnebezpečnejšiu časť ich pobrežia. Podľa štatistík tam za posledných približne 70 rokov stroskotalo takmer päťdesiat lodí a zahynulo niekoľko desiatok námorníkov. Nový tunel by toto riziko eliminoval, navyše plavba cezeň by bola možná neustále, samozrejme, s výnimkou extrémnych búrok, sprevádzaných veľmi silným vetrom.

Nórski inžinieri rátajú s tým, že denne by cez tunel preplávalo 70 až 120 lodí vrátane spomínaných veľkých trajektov a výletných lodí. Buďme však konkrétnejší. Celková dĺžka tunela bude 1 700 metrov, šírka medzi stenami bude 36 metrov a výška takmer 50 metrov. Teda, aby sme boli presní - výška od hladiny bude 36 metrov a k tomu treba prirátať 12-metrovú hĺbku. Počas jeho výstavby bude treba odstrániť približne 3 milióny kubických metrov skál, inými slovami - odstrelia ich v ňom okolo 7,5 milióna ton.

Jeho výstavba bude trvať tri-štyri roky, takže teoreticky ho postavia napriek oveľa náročnejším podmienkam rýchlejšie, než sme my stavali podstatne kratší diaľničný tunel Sitina. Aby sme boli spravodliví - fakt je, že Sitina je dvojrúrová.

Pokiaľ ide o čas, je možné, že sa s jeho výstavbou začne už v roku 2019, respektíve 2020. A čo taký špás stojí? Odhadované náklady sú približne 2 miliardy nórskych korún, čo je v prepočte bezmála 220 miliónov eur.

Pravda je, že nielen Nóri sú experti na extrémne tunely. V polovici minulého roku sme písali o slávnostnom otvorení najdlhšieho dvojrúrového železničného tunela vo Švajčiarsku. Jeho dĺžka je 57 kilometrov a popod švajčiarskym Gotthardským masívom spája oblasti Ertsfeld a Bodio. Dopravu medzi Zürichom a Milánom skráti asi o hodinu. Švajčiarov vyšiel približne na 9 miliárd eur.

To je však nič oproti Číňanom. Tí majú v úmysle postaviť vôbec najdlhší dopravný tunel na svete. Povedie popod Pochajský záliv a jeho dĺžka bude neuveriteľných stodvadsaťtri kilometrov. Bude spájať prístavné mesto Ta-lien v provincii Liao- -ning s mestom Jen-tchaj v provincii Šan-tung. Cesta medzi oboma mestami dnes zaberie vyše osem hodín, no podzemným tunelom by sa dala zvládnuť za necelú hodinu. Stáť by mal takmer štyridsať miliárd eur a hotový by mohol byť už v roku 2026.

Číňania zároveň chcú postaviť najdlhší železničný tunel s dĺžkou stodvadsaťšesť kilometrov, ktorý by spájal Pingtan a Tchaj-pej. Je dosť možné, že práve ten sa nakoniec stane prioritným a dokončia ho ako prvý niekedy okolo roku 2030, čo by oddialilo dokončenie cestného ruchu. Ten by potom mohol byť hotový niekedy medzi rokmi 2030 až 2040.

V Nórsku postavia tunel pre lode. Bude vyšší ako 12-poschodový panelák

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás