Dušan Valent

Nadšencovi histórie sa môže zdať, že staroveký Egypt je nevyčerpateľnou studnicou objavov. Potvrdzujú to aj výsledky vykopávok, ktoré prebiehali posledných päť rokov neďaleko stupňovitej Džoserovej pyramídy.

Tím, ktorý viedol známy egyptský archeológ Záhí Hawás, objavil a&nbsp;preskúmal viacero unikátnych hrobiek datovaných do 5. a&nbsp;6. dynastie Starého kráľovstva - približne 2100 až 2500 pred naším letopočtom. „Nálezisko Gisr el-Mudir podľa všetkého obsahovalo veľké pohrebisko,“ uviedol Hawás.

Okrem iného archeológovia objavili pätnásťmetrovú šachtu. Na jej dne sa nachádzal 45-tonový sarkofág z&nbsp;vápenca. Výskumníkom trvalo dve hodiny jemnej práce, kým obdĺžnikovitú štruktúru zapečatenú maltou otvorili. Vnútri sa skrývala múmia pokrytá zlatom. Hieroglyfický nápis na sarkofágu prezradil identitu nebohého - išlo o&nbsp;muža menom Hekašepes. „Nakukol som dovnútra a&nbsp;uvidel nádhernú múmiu muža, úplne pokrytú vrstvami zlata,“ opisuje Záhí Hawás. „Táto múmia môže byť najstaršia a&nbsp;najúplnejšia zo všetkých doposiaľ nájdených v&nbsp;Egypte,“ vyzdvihuje vedec. Neskôr konkretizoval, že by malo ísť o&nbsp;najstaršiu najúplnejšiu „nekráľovskú“ múmiu.

Na rozdiel od neskorších staroegyptských múmií mŕtvolu Hekašepesa nepokrývajú bandáže, ale zvyšky oblečenia - zrejme tuniky. Podľa odborníkov možno preto, že sa balzamovači snažili do čo najväčšej miery zachovať „živý“ vzhľad nebohého. „Hekašepes nebol faraón. Ale jednoznačne bol veľmi dôležitý. Niekto, komu zhotovili taký impozantný sarkofág a&nbsp;ten umiestnili pätnásť metrov pod povrchom zeme, musel byť veľmi dôležitý muž,“ uviedol Hawás.

Archeológovia objavili viaceré ďalšie hrobky. Najväčšia z&nbsp;nich, vyzdobená výjavmi z&nbsp;každodenného života, patrila mužovi menom Chnumdžef. Išlo o&nbsp;kňaza pôsobiaceho aj ako „inšpektor úradníkov“ v&nbsp;pyramídovom komplexe faraóna Unasa. Druhá najväčšia hrobka patrila Merimu, vysokému úradníkovi v&nbsp;kráľovskom paláci. Hrdil sa viacerými titulmi vrátane titulu tajný strážca. To podľa výskumníkov naznačuje, že zrejme vykonával špeciálne náboženské rituály.

Vedci objavili tiež desaťmetrovú šachtu a&nbsp;na jej dne tri kamenné sochy, ktoré patria medzi najväčšie nájdené v&nbsp;staroegyptských hrobkách. Podľa hieroglyfických nápisov spodobovali muža menom Fetek. „Vedľa sôch sa nachádzal stôl s&nbsp;obetinami a&nbsp;kamenný sarkofág s&nbsp;múmiou Feteka vnútri,“ vysvetlil Hawás, podľa ktorého bol nebožtík zrejme sudca. Práve nálezy sôch nadchli veterána egyptológie najviac. V&nbsp;jednej z&nbsp;hrobiek sa ich nachádzalo až 14. „Sú celkom unikátne,“ hovorí. „Je to prvý raz v&nbsp;tomto storočí, čo sme v&nbsp;Sakkáre objavili väčší počet sôch.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/objav-storocia-najstarsia-nekralovska-mumia-prezradza-svoje-tajomstva" target="_blank" rel="noopener">FOTO VZÁCNYCH OBJAVOV Z POHREBISKA V GALÉRII&gt;&gt;</a>

Expedícia objavila aj množstvo amuletov, kamenných nádob, každodenných nástrojov, sošiek božstiev a&nbsp;keramiky. Preskúmané hrobky podľa bádateľov tvorili súčasť pohrebiska súvisiaceho s&nbsp;pyramídovým komplexom a&nbsp;kultom posledného faraóna piatej dynastie Unasa. „Tento objav je dôležitý, pretože spája kráľa s&nbsp;ľuďmi žijúcimi v&nbsp;ich okolí,“ vyzdvihol Ali Aba Dešiš, jeden z&nbsp;archeológov, ktorí viedli vykopávky. „Objav nám hovorí viac o&nbsp;umení v&nbsp;Starej ríši, mumifikácii a&nbsp;takisto o&nbsp;ľuďoch, ktorí tu pracovali,“ uzatvára Hawás.