Dušan Valent

V utorok 6. februára o&nbsp;4.17 hod. miestneho času otriaslo juhovýchodnou Anatóliou najsilnejšie zemetrasenie v&nbsp;moderných dejinách. V&nbsp;Turecku a&nbsp;Sýrii pripravilo o&nbsp;život viac ako 60-tisíc ľudí a&nbsp;zanechalo takmer 125-tisíc zranených. Celkovo postihlo 14 miliónov osôb a&nbsp;poškodilo štyri milióny stavieb. Viac ako 100-tisíc z&nbsp;nich úplne zničilo.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/otrasy-smrti-turecko-nemoze-vydychnut-caka-ho-dalsia-katastrofa">Zopakuje sa táto hrôza? FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Miera devastácie zaskočila aj mnohých geológov. Tí hovoria, že na vine nebolo len nedodržiavanie stavebných predpisov, ale aj samotná povaha tohto zemetrasenia. „Videli sme fotky budov, ktoré sa zrútili. Pri niektorých skončili podlažia naskladané na sebe ako palacinky, ale iné sa prakticky rozpadli na prach,“ vyzdvihuje Sylvain Barbot z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Južnej Karolíne. „To znamená,“ pokračuje vedec, „že samotný betón sa rozpadol. Vyzerá to tak, že toto zemetrasenie prekonalo všetko, čo tvorcovia miestnych stavebných predpisov považovali za možné.“ Nový výskum, ktorý Barbot viedol, pomocou analýzy družicových a&nbsp;seizmických dát skúmal, či si obyvatelia postihnutého regiónu môžu vydýchnuť. Alebo by sa mali pripraviť na ďalšie ničivé zemetrasenie.

Zemetrasenia vznikajú v&nbsp;miestach geologických zlomov. Teda tam, kde horninové bloky - niekedy môže ísť o&nbsp;celé platne zemskej kôry - nie sú stabilne uložené. Vzájomné tlaky vedú k&nbsp;pohybu, ktorý neprebieha plynule, ale po dlhých, neraz stáročných obdobiach pokoja. Zatiaľ čo sa navonok nič nehýbe, horninové masy sa tlačia jedna na druhú a&nbsp;v&nbsp;miestach ich kontaktu sa pomaly hromadí energia. Napokon sa uvoľní prostredníctvom krátkych pohybov, trvajúcich niekoľko desiatok sekúnd. Sylvaina Barbota s&nbsp;kolegami zaujímalo, či systém geologických zlomov vo východnej Anatólii uvoľnil všetku energiu ​nahromadenú dekádami. Alebo nastanú ďalšie, porovnateľné otrasy. Aby to zistil, metódou diaľkového prieskumu Zeme skúmal zmeny, ku ktorým došlo vo východoanatólskych zlomoch. Pozoroval, že nedávne katastrofické zemetrasenie vyvolal geologický sklz miestami až o&nbsp;osem metrov. Zároveň severne od tureckého mesta Pütürrge odhalil 40 kilometrov dlhý segment tohto zlomového pásma, kde očakávané pohyby nenastali. Inými slovami, horninové bloky tu nahromadenú energiu zatiaľ neuvoľnili.

Konkrétne, vedci pri porovnaní diaľkových záberov so seizmickými dátami zistili húf otrasov, ale žiadne výraznejšie pohyby. „To znamená, že časť zlomu je takpovediac zaseknutá,“ hovorí Barbot. Podľa výskumníka hrozí, že toto zaseknutie sa náhle a&nbsp;prudko uvoľní formou zemetrasenia niekedy - kedykoľvek - v&nbsp;budúcnosti. Výskumník dodáva, že zatiaľ čo februárové zemetrasenie udrelo silou magnitúdy 7,8, to v&nbsp;blízkej budúcnosti bude o&nbsp;čosi slabšie. Očakáva magnitúdu 6,8. Výskumník tak volá po dôslednom monitorovaní regiónu citlivými seizmickými prístrojmi. „Vieme o&nbsp;čosi lepšie, na čo sa treba pripraviť. Nevieme, kedy to nastane, ale podarilo sa nám zistiť, kde k&nbsp;tomu môže dôjsť,“ hovorí Barbot. „Obyvateľstvo sa musí pripraviť na ďalšie zemetrasenie. Ale to aj vedecká komunita. Máme možnosť pripraviť monitorujúce zariadenia, aby sme do najmenších detailov pozorovali, ako sa zemetrasenie začína a&nbsp;ako sa končí."