Už len pár týždňov potrvá, než sa rozbehne hlavná časť misie v réžii amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorej primárnym cieľom bude objavovanie niekdajšieho mimozemského života. „Perseverance (po angl. vytrvalosť) sa blíži k Marsu a náš tím sa pripravuje na chvíľu, keď sa 18. februára dotkne povrchu krátera Jezero,“ s neskrývanou radosťou povedala novinárom riaditeľka divízie planetárnych vied NASA Lori Glazeová. Podľa nej bude tento projekt znamenať významný prelom pri výskume červenej planéty.

Dlhoročný výskum

Rover misie NASA Mars 2020 - Perseverance odštartoval na konci júla minulého roku na palube rakety Atlas V. z vesmírneho komplexu Cape Canaveral na Floride. Sofistikované, šesťkolesové terénne vozidlo veľkosti automobilu by malo o niekoľko dní zostúpiť na dno takmer päťdesiatkilometrového krátera, kde bolo podľa predpokladov vedcov v dávnej minulosti jazero i delta rieky. Práve tam sa začne jeho pátranie po niekdajšom živote, odoberanie vzoriek veľkým chápadlom vybaveným vŕtacím zariadením.

Zdroj: NASA

Ako hovoria predstavitelia NASA, definitívne výsledky neočakávajú okamžite. Predpokladajú však, že zhruba o desať rokov sa im vôbec prvýkrát podarí v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou ESA dopraviť desiatky vzoriek na Zem, kde ich budú vedci ďalej skúmať.

„Laboratóriá po celom svete budú schopné analyzovať ich oveľa presnejšie, než by to dokázal rover vo vesmíre. Ich závery nám potom pomôžu pochopiť históriu Marsu z biologického hľadiska,“ cituje server Space jedného zo šéfinžinierov misie Briana Muirheada.

Lori Glazeová dodáva, že tento nedotknutý materiál bude mať potenciál zmeniť naše chápanie pôvodu a vývoja života nielen na Zemi, ale aj na iných planétach slnečnej sústavy.

Neistý projekt

Je na mieste pripomenúť, že plán prevozu vzoriek dlho čakal na schválenie. Vyžaduje si totiž náročný a drahý postup a dodnes nie je jasné, ako a kto ho bude financovať. V každom prípade ho vedci považujú za príliš dôležitý na to, aby sa odeň ustúpilo.

Najpravdepodobnejší scenár je, že v roku 2026 sa uskutoční iná misia nazvaná Mars Sample-Return. Na povrch červenej planéty bude dopravený a ukotvený stacionárny pristávací modul. Potom robotický rover bez vedeckého vybavenia bude mať jedinú úlohu - zhromaždiť nazbierané vzorky a dostať ich do pristávacej jednotky. Odtiaľ poputujú na obežnú dráhu ani nie trojmetrovou raketou alebo raketoplánom Mars Ascent Vehicle. Na orbite si ich neskôr prevezme kozmická loď ESA.

Hlavne treba pristáť

Teraz sa však v NASA zameriavajú na zaťažkávaciu skúšku, ktorou bude hladké pristátie rovera na povrchu červenej planéty. Podobne ako v prípade Curiosity v auguste 2012 využijú stratégiu „nebeského žeriava“.

Tentoraz bude dokonalejšia a presnosť pristátia by mala byť vyššia. Aj tak to však bude náročný oriešok. Rover má vyše tisíc kilogramov a stane sa tak najťažším zariadením vyrobeným človekom, aké kedy na povrch Marsu dosadlo.

Allen Chen z NASA’s Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii pripomína, že plocha v útrobách krátera Jezero zďaleka nie je ideálna. „Bez preháňania môžem povedať, že zostup a pristátie budú najkritickejšou časťou misie,“ uviedol koncom januára na tlačovej konferencii. „Úspech nie je nikdy zaručený. To platí najmä vtedy, keď sa snažíme dostať najväčší, najťažší a najkomplikovanejší rover, aký sme kedy postavili, na najnebezpečnejšie miesto.“

Až keď tieto manévre úspešne zvládnu, budú mať dôvod na malú oslavu. Potom sa môže dlhodobý prieskum stále záhadnej planéty naplno rozbehnúť.

Helikoptéry na oblohe

Rover Perseverance poháňaný plutóniovým rádioizotopovým termoelektrickým generátorom bude mať popri zbere vzoriek hornín, pôdy a zhromažďovaní údajov o klíme niekoľko sprievodných úloh. Napríklad vo svojej spodnej časti dopraví na povrch planéty malý vrtuľový dron Ingenuity. Táto minihelikoptéra sa odpojí a urobí niekoľko testovacích letov.

Ak pôjde v tamojšej atmosfére všetko dobre, k Marsu by v priebehu nasledujúcich rokov cestovali ďalšie podobné drony. V blízkej budúcnosti by podľa inžinierov mohli lietať na marťanskej oblohe a slúžiť ako prieskumníci pre rovery. Prípadne by sami zhromažďovali rôzne údaje.

Viac fotografií z misie Mars 2020 v GALÉRII ►►►

Perseverance bude vybavený sériou kamier, mikrofónov a vedeckých prístrojov. Medzi nimi napríklad zariadením s názvom MOXIE (skratka pre Mars Oxygen ISRU Experiment), ktorý by mal generovať kyslík z tenkej marťanskej atmosféry bohatej na oxid uhličitý. V prípade, že sa MOXIE osvedčí podľa očakávaní, bude to významný krok pre ďalšie misie a prácu astronautov na Marse.