Ďaleko za obežnou dráhou Pluta sa nachádza množstvo väčších či menších ľadových telies. Astronómovia si už dávnejšie všimli, že niektoré sa pohybujú zvláštne. Akoby ich ovplyvňovala príťažlivosť masívneho objektu, ktorý nevidíme. Viacerí sa domnievajú, že sa tu môže skrývať neobjavená planéta slnečnej sústavy - Planéta 9.

„Zvláštnosti obežných dráh vo vonkajších regiónoch slnečnej sústavy sa pokúsilo vysvetliť aj viacero alternatívnych hypotéz. Jednou z nich je možnosť, že sa tam namiesto Planéty 9 nachádza čierna diera,“ hovorí fyzik Amir Siraj z Harvardovej univerzity.

Dovidíme ďalej

Siraj vyvinul metódu, ktorá ju už čoskoro dokáže odhaliť - ak existuje. Zakladá sa na mimoriadnej citlivosti vesmírneho ďalekohľadu Vera C. Rubin Observatory, ktorého spustenie sa plánuje na záver roka. Siraj vysvetľuje, že ďalekohľad zaznamená žiarenie, aké vzniká napríklad rozrušovaním zachytenej kométy čiernou dierou.

Vtedy sa ľadové teleso dostane do kontaktu s prehriatym, rýchlo rotujúcim diskom plynu. „Pretože čierne diery nevyžarujú žiadne vlastné svetlo, žiarenie, ktoré hmota emituje počas približovania k nim, osvieti okolitý priestor,“ hovorí vedúci člen výskumného tímu Avi Loeb.

Inými slovami, len čo budeme mať k dispozícii tento mimoriadne citlivý ďalekohľad, môžeme pátrať po žiarení hmoty aj z oblastí dvetisíckrát vzdialenejších, ako je Pluto. 

Kozmický portál?

Niektorí výskumníci v minulosti uvažovali, že čierne diery sú akési portály do iných galaxií či dokonca vesmírov. Fakt je, že stále úplne nerozumieme tomu, čo sa v ich vnútri odohráva. Extrémna gravitácia a hustota útrob sa vymykajú overeným teóriám dnešnej fyziky.

Podľa štúdií ich fyzikálne podmienky však nepredstavujú neprekonateľnú prekážku pre kozmických cestovateľov. „V prípade správnych okolností by pri prechode čiernou dierou cestovateľ nemusel pocítiť žiadne efekty,“hovorí fyzik Massachusettskej univerzity Gaurav Khanna. Nenastala by teda „špagetifikácia“, natiahnutie a roztrhanie nešťastného kozmonauta.

Je tu však háčik. Tieto špekulácie sa týkajú celkom odlišného typu čiernych dier, než aký môžeme očakávať v slnečnej sústave - rotujúcich a supermasívnych, hmotnejších viac ako 100 miliónov sĺnk. Najbližšia taká sa nachádza v strede našej galaxie.

Naproti tomu tiaž záhadného neobjaveného objektu z okraja slnečnej sústavy zodpovedá len päť- až desaťnásobku hmotnosti Zeme. Teda čiernej diere zhruba veľkosti grapefruitu. Pre vedcov by však išlo o prelomový objav: prvý prípad doposiaľ hypotetických prapôvodných čiernych dier, ktoré nevznikli kolapsom masívnych hviezd, ale v dôsledku veľkého tresku.