Mars je dnes vyschnutý a pustý svet, čosi ako planetárna múmia. Ako však dosvedčujú prastaré riečne korytá, delty a charakteristické minerály, kedysi oplýval tekutou vodou - dažďom, jazerami, morami a zrejme aj veľkým oceánom. Jeho drastickej premene dodnes nerozumieme. Cenné svedectvo prináša systém údolí Nirgal Vallis. Kedysi ním tiekla rieka dlhá 700 kilometrov - jedna z najdlhších, aké z červenej planéty poznáme.

Viac vody ako v Dunaji

Nirgal Vallis nedávno preskúmala planetárna sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Mars Express. Vďaka špeciálnemu nástroju HRSC (High Resolution Stereo Camera) - stereo­kamera kombinovaná s kamerou s vysokým rozlíšením - zmapovala niekdajšie riečne korytá mimoriadne detailnými farebnými zábermi.  V údoliach hlbokých dvesto metrov a širokých až dva kilometre zachytila sonda Mars Express púštne duny. Pôvodne tam však tiekol skutočný veľtok. Planetológovia odhadujú, že v Nirgal Vallis pretekalo približne 4 800 litrov vody za sekundu, čo je takmer dvaapolkrát viac ako prietok Dunaja v Bratislave (2 000 m3/s).

KONIEC DOBRÝCH ČASOV Pred štyrmi miliardami rokov by ste na Marse našli rieky, jazerá aj veľký oceán. Systém riečnych údolí Nirgal Vallis vznikol zrejme o čosi neskôr, v období, keď sa priaznivá klíma končila.
KONIEC DOBRÝCH ČASOV Pred štyrmi miliardami rokov by ste na Marse našli rieky, jazerá aj veľký oceán. Systém riečnych údolí Nirgal Vallis vznikol zrejme o čosi neskôr, v období, keď sa priaznivá klíma končila.
Zdroj: NASA

Tam, kde dnes leží nížina Uzboi Vallis, sa pradávny veľtok podľa všetkého vlieval do podlhovastého jazera s impozantnou dĺžkou približne 400 kilometrov, ale s pomerne neveľkou hĺbkou menej ako sto metrov. Jeho voda si eventuálne prerazila cestu do susedného Holdenovho krátera, kde vytvorila jazero hlboké 250 metrov s priemerom 160 kilometrov.

VODA Z PODZEMIA Charakteristický tvar údolia naznačuje, že väčšina vody, ktorá tu tiekla, nepochádzala zo zrážok, ale z podzemia.
VODA Z PODZEMIA Charakteristický tvar údolia naznačuje, že väčšina vody, ktorá tu tiekla, nepochádzala zo zrážok, ale z podzemia.
Zdroj: ESA/DLR/FU/BERLIN

Voda z „amfiteátrov“

Nirgal Vallis leží neďaleko marťanského rovníka v oblasti posiatej krátermi po dopade asteroidov. Niektoré, ako spomenutý Holdenov kráter, sú obrovské. Výskumom neďalekých kráterov planetárni vedci stanovili približný vek rieky, ktorá kedysi tiekla korytom Nirgal Vallis, na 3,5 až 4 miliardy rokov.  Niektoré charakteristiky údolí hovoria v prospech neskoršieho obdobia z tohto rozptylu.  Nirgal Vallis sa totiž líši od typického vzhľadu pozemských - aj niektorých marťanských - riečnych údolí. Tie pripomínajú vetviaci sa strom. Nirgal Vallis však tvorí jedno dominantné údolie s prevažne krátkymi, tupými prítokmi, ktoré vychádzajú z polkruhovitých útvarov s prudkými stenami a s prierezom v tvare písmena U. Ich tvar sa často prirovnáva k antic­kým amfiteátrom. Čo spôsobilo vznik týchto riečnych útvarov?

PLANÉTY SA DRAMATICKY MENIA Mars je dnes mrazivou pustatinou. No kedysi zrejme vyzeral celkom inak.
PLANÉTY SA DRAMATICKY MENIA Mars je dnes mrazivou pustatinou. No kedysi zrejme vyzeral celkom inak.
Zdroj: NASA/JPL/CORNELL

Sucho zmenilo rieky

Na Zemi pozorujeme, že bohato rozvetvené riečne korytá napája predovšetkým zrážková voda. Naopak, riečne údolia pripomínajúce Nirgal Vallis nachádzame na Zemi len v suchom prostredí Atacamskej púšte v Čile alebo Coloradskej plošiny v USA. Vedci preto predpokladajú, že údolia Nirgal Vallis vznikli podobným spôsobom ako púštne rieky na Zemi, a to predovšetkým vďaka presakovaniu podzemnej vody. Zrážková vlaha hrala malú až podradnú úlohu.  Neďaleko marťanského rovníka nachádzame množstvo vyschnutých riečnych korýt, ktoré pripomínajú Nirgal Vallis. To naznačuje, že aj keď sa Mars začal meniť na púšť, tento proces prebiehal postupne. Keď pršalo menej, rieky na jeho povrchu existovali naďalej, zmenili však svoj tvar a rozkošatené prítoky nahradili „amfiteátre“. 

DUŠAN VALENT