Dušan Valent

Združovanie do komunít a otvorenosť voči iným ľuďom predstavujú dôležité faktory podnecujúce kreativitu a vznik inovácií. V praxi sa túto skutočnosť snažia využívať coworkingové centrá, ktoré počas posledných dvoch dekád zažili búrlivý rozmach. Možnosť pôsobiť v nich sa niekedy vníma ako vykúpenie z vandrovania po kaviarňach alebo z home officeu. Výskumy konečne priniesli odpoveď, či je ich dobrá povesť opodstatnená.

Coworking predstavuje prácu vo flexibilnom, otvorenom kancelárskom prostredí, ktoré majú viaceré startupy či nezávislí jednotlivci. Vznikol ako riešenie nevýhod, ktorým čelili ľudia pracujúci z&nbsp;rôznych verejných priestorov vybavených aspoň internetom alebo z&nbsp;domáceho prostredia. V&nbsp;prvom prípade im prekážalo priveľa rušivých vplyvov, v&nbsp;druhom spoločenská izolácia. Často sa tvrdí, že práca z&nbsp;coworkingového centra tieto problémy vo veľkej miere eliminuje a&nbsp;prináša viacero ďalších výhod. Navyše sústredenie množstva rôznorodých talentovaných ľudí na jednom mieste vraj podnecuje na efektívnejšiu a&nbsp;tvorivejšiu prácu.

Sú však tieto tvrdenia opodstatnené alebo vychádzajú len z&nbsp;klamlivých dojmov a&nbsp;zo zveličených, nereprezentatívnych príbehov? Práve túto otázku si položili výskumníci z&nbsp;európskej obchodnej vysokej školy IÉSEG School of Management. Vo svojom výskume, ktorý zverejnil odborný časopis Organization, vyhodnotili vplyv coworkingu na startupy pôsobiace v&nbsp;centre Level 39, jednom z&nbsp;najväčších v&nbsp;Európe.

„Napriek rozmachu coworkingových priestorov sme doposiaľ vedeli len málo o&nbsp;tom, ako sa v&nbsp;nich rodí spolupráca a&nbsp;ako pravidelné interakcie so zamestnancami iných organizácií vplývajú na pracovný výkon,“ hovorí Stefan Haefliger. S&nbsp;kolegom Ghassanom Yacoubom analyzoval rozhovory so zamestnancami, archívne materiály aj pozorovania uskutočnené priamo na pracovisku. Celkovo vyhodnocovali sedem dlhodobých prípadových štúdií.

Podľa Haefligera jedna za druhou naznačujú, že zdieľané pracovné prostredie nevedie k&nbsp;efektívnejšej spolupráci, namiesto toho eventuálne spolupráci bráni. Príležitostná neformálna komunikácia, plánované podujatia, workshopy a&nbsp;diskusie v&nbsp;spoločných priestoroch, to všetko podľa neho zblížilo pracovníkov jednotlivých spoločností, ale nemalo dlhodobé priaznivé vplyvy. „Ide o&nbsp;aktivity, ktoré časom začali spoluprácu narušovať,“ vysvetľuje vedec.

Trojici zo siedmich skúmaných startupov coworking zhoršil pracovné podmienky do takej miery, že centrum napokon opustili. „Výhody zdieľaného priestoru podľa ich zamestnancov trvali krátko a&nbsp;časom výrazne prevážili negatíva,“ hovorí Haefliger.&nbsp; Respondentom prekážali faktory, ktoré ich rozptyľovali, i&nbsp;časté zmeny. „Neprestajný prísun nových spoločností, ktorý sprevádzal rozrastanie centra, a&nbsp;napokon vysoký počet ľudí v&nbsp;ňom vnímali ako mimoriadne rušivé.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/pliaga-alebo-spasa-zdielane-pracovne-prostredie-nebezpecne-rychlo-ziskava-popularite" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Autori výskumu konštatujú, že coworkingové centrá môžu byť užitočné, no je potrebné ich aktívne a&nbsp;veľmi dôsledne manažovať. Nedovoliť, aby živelne rástli. „Medzi prostredím, ktoré podporuje inovácie, a&nbsp;takým, ktoré im bráni, je veľmi tenká deliaca čiara,“ konštatuje Ghassan Yacoub. Výskumník však zdôrazňuje, že vyhodnocované prípadové štúdie sa týkajú len technologických a&nbsp;finančných startupov. „U&nbsp;kreatívcov alebo ľudí, ktorí pracujú pre neziskové organizácie, môže byť vplyv coworkingu na kreativitu a&nbsp;produktivitu odlišný,“ uzatvára.