Astronómovia objavili približne 4 400 planét obiehajúcich iné hviezdy, ako je Slnko. Sú to doslova a dopísmena svety od výmyslu sveta. Niektoré celkom zamrznuté, iné pokryté stovky kilometrov hlbokým oceánom, menšie ako Mesiac alebo, naopak, trikrát väčšie ako Jupiter. A ďalšie tridsaťkrát redšie ako voda. Pozoruhodným typom exoplanét sú „pekelné svety“. Obiehajú tak blízko pri svojej materskej hviezde, že akákoľvek predstava pekla vám bude oproti prostrediu, aké panuje na ich povrchu,
pripadať ako príjemné miesto na dovolenku.

Skalné ovzdušie?!

Nepreháňame - alebo aspoň nie príliš. Naznačuje to nový výskum medzinárodného tímu vedcov, ktorý viedli astronómovia z McGillovej univerzity v Kanade. Bádatelia sa zamerali na exoplanétu K2-141b, čo je svet veľkosťou aj zložením podobný Zemi, respektíve o čosi väčší. Pomocou počítačového modelovania sa na zá­klade poznatkov o materskej hviezde aj o zložení a obežnej dráhe samotnej planéty snažili odhadnúť podmienky na povrchu.

Astronómovia vedeli, že K2-141b je kamenná planéta - to znamená, že ju tvoria prevažne horniny a nie kovy, ľad či plyn. Počítačové modelovanie však zistilo, že „kamenná“ je v tomto prípade nielen samotná planéta, ale aj jej oceán a dokonca ovzdušie. Povrch totiž pokrýva vrstva stekutených hornín hlboká asi
sto kilometrov - skutočný lávový oceán -, pričom ovzdušie je miestami plné pár z odparených skál. Áno, čítate dobre. Na K2-141b je tak teplo, že sa tam odparujú skaly. Miestami vytvárajú riedku atmosféru a mračná (v podstate „skalné mračná“), z ktorých prší žeravý minerálovo-horninový dážď.

Žeravý aj mrazivý svet

Pri výskume osvetlenia telesa sa ukázalo, že dve tretiny exoplanéty sú vystavené permanentnému dennému svetlu. K2-141b je totiž pre extrémnu blízkosť k svojej materskej hviezde otočená vždy rovnakou stranou. Kým oslnenú stranu spaľujú horúčavy viac ako 3-tisíc stupňov Celzia, na nočnej strane klesajú teploty pod -200 stupňov Celzia. Pre tieto extrémne teplotné rozdiely vznikajú rovnako extrémne vetry. Podľa počítačového modelovania na K2-141b fúka vietor rýchlosťou 5 000 km/h. To je približne štyrikrát viac ako rýchlosť zvuku.

„Všetky kamenné planéty vrátane Zeme vznikli v podobe žeravých roztavených telies, ktoré sa rýchlo ochladili a získali pevný povrch. Lávové planéty ako K2-141b nám poskytujú vzácne okienko do tohto krátkotrvajúceho stupňa planetárneho vývoja,“ hovorí spoluautor výskumu Nicolas Cowan. Hlavná autorka Giang Nguyenová dodáva, že výsledky ich „predpovede počasia“ pre K2-141b už budúci rok bude „možné overiť aj zo vzdialenosti stoviek svetelných rokov pomocou schopností pokročilých vesmírnych ďalekohľadov, ako je napríklad Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba“.

Tomu sa hovorí chlad a horúčava! Na ďalšej strane si pozrite ďalšie extrémy počasia vo vesmíre>>