V hornorakúskej dedine Hellmonsödt leží rodinná hrobka Starhembergovcov, jedného z najstarších stredoeurópskych šľachtických rodov. Tím nemeckých a rakúskych vedcov zaujal nález mumifikovaného dojčaťa - jediného dieťaťa v krypte a zároveň jediného tela, ktoré tu uložili nie v honosnej kovovej rakve, ale len v drevenej, a to bez nápisu, ktorý by prezradil jeho identitu.
Dieťa nemumifikovali náročky. Zariadila to sama príroda či, presnejšie, prajná mikroklíma v hrobke. Výborne zachované pozostatky považovali výskumníci za potenciálny zdroj cenných informácií o živote, smrti a v neposlednom rade identite dojčaťa.
Veľavravné deformácie
Vedci, ktorých viedol Andreas Nerlich z Akademickej kliniky Mníchov-Bogenhausen, odobrali vzorky zachovaného mäkkého tkaniva a telo takisto preskúmali pomocou počítačovej tomografie, čo im prakticky umožnilo vykonať virtuálnu pitvu. Okrem prírodovedných výskumov si pomohli štúdiom historických písomných záznamov. Či už týkajúcich sa samotnej krypty, alebo rodu Starhembergovcov.
Výskumom kostí a chrupu sa podarilo určiť, že dieťa zomrelo vo veku približne jedného roka. Mäkké tkanivá indikovali obezitu, čo znamená, že určite netrpelo nedostatkom jedla. Podrobný pohľad na stav kostí však priniesol paradoxné zistenie - napriek viac než hojnej strave chlapca sužoval výrazný nedostatok niektorých potrebných živín. Naznačuje to napríklad deformácia rebier do útvaru takzvaného rachitického ruženca. Typicky ho spôsobuje akútny nedostatok vitamínu D alebo vitamínu C.
FOTO Strašidelné aj dobre zachované. V GALÉRII si pozrite pozoruhodné múmie >>
Nový pohľad
„Spojenie obezity so závažným nedostatkom vitamínov možno vysvetliť jedine tak, že sa chlapcovi dostalo vo všeobecnosti pomerne ‚dobrej stravy‘, no prakticky úplne mu chýbal kontakt so slnečnými lúčmi,“ hovorí Andreas Nerlich. „To znamená, že musíme prehodnotiť náš pohľad na podmienky, v ktorých žili dojčatá šľachticov v čase renesancie, ale aj počas predchádzajúcich období.“
Výskumník dodáva, že počítačová tomografia odhalila aj stopy zápalu pľúc, ktorý dieťa napokon zrejme pripravil o život. Keďže rachitída výrazne zvyšuje náchylnosť na toto ochorenie a zraniteľnosť, s kolegami konštatuje, že práve nedostatok slnečných lúčov výrazne prispel k predčasnej smrti chlapca. „Je to len jeden prípad,“ konštatuje Nerlich, „ale veľmi dobre vieme, že v tomto čase bola detská úmrtnosť mimoriadne vysoká. Naše pozorovania majú teda vplyv aj na širší pohľad na to, ako vyzeral život dojčiat, a to dokonca aj v tých najvyšších spoločenských triedach.“
Je to on?
Pri snahe odhaliť identitu dieťaťa výskumníkov najprv zarazila deformácia lebky spôsobená nedostatočnými rozmermi truhly. Táto skutočnosť, ako aj drevená a nie kovová konštrukcia truhly v nich vyvolala pochybnosti o šľachtickom pôvode drobného nebohého. No dodatočný výskum ukázal, že chlapca pochovali v drahom hodvábnom kabáte. Navyše, z historických záznamov vyplýva, že v krypte pochovávali výhradne členov rodu Starhembergovcov. Vlastne tu spočinuli len tí najvýznamnejší z nich - držitelia grófskeho titulu a ich manželky. To podľa nemecko-rakúskeho tímu vedcov znamená, že chlapec s najväčšou pravdepodobnosťou predstavoval prvorodeného syna jedného z historicky doložených starhembergovských grófov.
FOTO múmie malého šľachtica si pozrite v GALÉRII>>
Z rádiouhlíkového datovania pozostatkov vyplýva, že dieťa pochovali medzi rokmi 1550 až 1635. Písomné záznamy umožňujú toto rozpätie skresať, pretože z nich vyplýva, že k uloženiu tela došlo po renovácii krypty okolo roku 1600. Podľa vedcov tak zostáva len jediný kandidát: chlapec v hodvábnom kabáte bol s najväčšou pravdepodobnosťou Reichard Wilhelm (1625 - 1626). Rodina ho teda pochovala po boku jeho menovca a starého otca grófa Reicharda Starhemberga.
