Tip na článok
Premiéra: Ilustrácia ukazuje sondu Čchang-e 4 po úspešnom pristátí na odvrátenej strane Mesiaca.

Premiéra: Čínska sonda Čchang-e 4 ako prvá úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca

Čína sa pomaly, ale isto stáva jednou z veľmocí, ktoré udávajú pri výskume vesmíru tón.

Galéria k článku (3 fotografie )
Rover: So sondou pristál na odvrátenej strane Mesiaca malý rover. Ten na obrázku bol však súčasťou predchádzajúcej misie na privrátenej strane.
Prvá fotografia: Prvý záber odvrátenej strany, ktorý sonda Čchang-e 4 poslala na Zem.
Predchodca: Čínska sonda Čchang-e 3 a rover - na Mesiaci pristáli v roku 2013.

Má na to k dispozícii potrebné technológie aj dostatok peňazí. Pre zaujímavosť - táto krajina už dostala do vesmíru dvojciferný počet kozmonautov, má vlastnú vesmírnu stanicu a ďalšiu chce budovať, dostala svoj rover na Mesiac, má vlastné nosné rakety, plánuje pilotované lety k našim najbližším susedom a, samozrejme, pracuje na vlastnom vesmírnom vojenskom programe. Len v minulom roku čínska vesmírna agentúra vyslala do kozmu takmer štyri desiatky rakiet.

Neznáma

Najnovšie si pripísala na svoje konto ďalší významný úspech - jej sonda Čchang-e 4 ako prvá pristála minulý týždeň na odvrátenej strane Mesiaca. Mesiac je totiž k našej planéte otočený vždy tou istou stranou, odvrátenú je problém skúmať. Pritom je podstatne zaujímavejšia, členitejšia a má dokonca iné zloženie. To je jedna z vecí, ktorá vedcom nedá spávať, a čínskasonda by mohla toto tajomstvo poodhaliť. Odvrátenú stranu prvýkrát odfotografovala sovietska sonda Luna 3 v roku 1959. Na vlastné oči ju prvá uvidela posádka Apolla 8, ktorá Mesiac obletela v roku 1968.  Pokiaľ ide o pilotované aj nepilotované pristátia, všetky sa doteraz odohrali na privrátenej strane, kde v roku 2013 pristál aj predchodca sondy, o ktorej práve píšeme, samozrejme, s poradovým číslom 3.

Premiéra

To platilo až do 3. januára tohto roku, keď na odvrátenej strane pristála čínska sonda Čchang-e 4. Jej názov je odvodený z čínskej mytológie, patrí príznačne bohyni Mesiaca. Ešte pred touto sondou, ktorá odštartovala 7. decembra, sa k Mesiacu vydal retranslačný satelit Queqiao. Jeho úlohou je zabezpečiť komunikáciu medzi družicou a pozemským riadiacim centrom, priame rádiové spojenie medzi nimi totiž nie je možné. Preto putoval k libračnému bodu L2, okolo ktorého obieha s dobrým výhľadom na Zem aj na sondu Čchang-e 4. S týmto satelitom sa v máji minulého roku k Mesiacu vydali dva experimentálne satelity, respektíve technologické demonštrátory Longjiang, určené na experimenty v rádiovom spektre. Z tých však napokon nebude nič, lebo jedna z družíc sa odmlčala a nepodarilo sa jej dostať na plánovanú obežnú dráhu.

Zabezpečenie spojenia: Keďže priame rádiové spojenie so sondou nie je možné, slúži na retranslačný satelit Queqiao.
Zabezpečenie spojenia: Keďže priame rádiové spojenie so sondou nie je možné, slúži na retranslačný satelit Queqiao.
Chinese Acamedy od Sciences

Výskumné ciele

Čo bude sonda Čchang-e 4 na odvrátenej strane Mesiaca robiť? Jej úlohou je predovšetkým geologický, respektíve mineralogický, ale aj biologický prieskum. Práve ten druhý je zaujímavý. Samozrejme, nepôjde o žiadne pátranie po mimozemskom živote, Číňania majú iný cieľ. Sonda totiž so sebou priviezla semienka rastlín s cieľom zistiť, či ich možno pestovať v uzavretom prostredí s mikrogravitáciou. Ide o univerzitný výskum, na ktorom sa podieľajú takmer tri desiatky čínskych univerzít. Rastliny budú v prostredí s teplotou od jedného do 30 stupňov a pomocou špeciálnej trubice k nim privedú prirodzené slnečné svetlo. Vedci netrpezlivo očakávajú analýzy povrchových vzoriek, ktoré im viac napovedia o mineralogickom zložení odvrátenej strany. Na prieskum si sonda so sebou doviezla dokonca miniatúrny rover.


K jej ďalším úlohám patrí výskum nízkofrekvenčných rádiových signálov, ktorý môže byť veľmi zaujímavý už len preto, že odvrátená strana Mesiaca nie je vystavená rušeniu prostredníctvom zemskej ionosféry ani žiadnym umelým rádiovým signálom vznikajúcim ľudským vysielaním. Misia sondy by mala trvať rok, rover by mal vydržať funkčný minimálne tri mesiace. Prelomové úspešné pristátie sondy pomôže aj ďalšej ambicióznej čínskej misii, ktorá sa začne možno už v budúcom roku. Vydá sa na ňu sonda Čchang-e 4 a tentoraz pôjde o misiu návratovú, s cieľom dopraviť späť na Zem vzorky mesačných hornín. Ani to ešte nie je najdôležitejší čínsky cieľ pri výskume Mesiaca. Už v roku 2030 by totiž na jeho povrch mohol vstúpiť prvý čínsky astronaut.

VIDEO Plus 7 Dní