O tom, či je niečo jed, rozhoduje dávka, - vyhlásil takmer pred 500 rokmi švajčiarsky lekár Paracelsus. Jeho slávny výrok platí dodnes: ukazuje sa, že to, čoho veľa škodí, je v nižších dávkach neškodné alebo dokonca liečivé.

Platí to aj pre železo, v malých dávkach nevyhnutnú mikroživinu, ktorú potrebujeme prijímať v strave, aby naše telo mohlo správne fungovať (je zložkou hemoglobínu v červených krvinkách). Nová štúdia britských výskumníkov však naznačila, že jeho dlhodobo nadmerná hladina môže skrátiť náš život až o niekoľko rokov.

Dáta od milióna

Výskumy vplyvu rôznych látok alebo potravín na zdravie majú pochybnú povesť. Ich výsledky si často protirečia, prípadne je ich výpovedná hodnota otázna. Jedným z hlavných problémov býva nízky počet zúčastnených dobrovoľníkov. Práve tým je nová štúdia britských vedcov výnimočná: stojí na dátach viac ako milióna ľudí. Údaje pochádzajú z troch verejne dostupných databáz, ktoré obsahovali informácie o génoch a zdravotnom stave ľudí.

Vedci skúmali tri kľúčové hodnoty: celkovú dĺžku života, dĺžku života bez závažnejších zdravotných problémov (healthspan) a mieru dožitia mimoriadne vysokého veku. Zistili, že rozdiely v týchto hodnotách podmieňovalo desať kľúčových oblastí genómu. Niektoré boli známe už dávnejšie. Iné, ako gény súvisiace so schopnosťou metabolizovať železo, predstavovali pre vedcov novinku.

Priveľa železa

Konkrétne, výskumníci si všim­li, že genetické varianty znižujúce schopnosť tela spracovať železo z krvného obehu súvisia so zvýšeným rizikom predčasnej smrti. „Tieto zistenia naznačujú, že skracuje dĺžku zdravého života, a udržanie tejto hladiny v zdravej miere by mohlo predchádzať chorobám, ktoré sa spájajú so starobou,“ hovorí člen výskumného tímu Paul Timmers z Univerzity v Edinburghu. „Naše zistenia môžu vysvetliť, prečo vysoké zastúpenie červeného mäsa bohatého na železo bolo spojené s ochoreniami typickými pre pokročilý vek, ako sú napríklad ochorenia srdca.“

Zo štúdie vyplýva, že vplyv genetiky na dlhovekosť a dĺžku zdravého života dosahuje asi desať percent. Výskumníci konštatujú, že časom možno očakávať vyvinutie liekov, ktoré ľuďom s poruchou spracovania železa pomôžu udržať jeho hladinu v krvi v norme. Pravidelné užívanie takýchto liekov by podľa britských vedcov mohlo predĺžiť život o niekoľko rokov.

Vedci však upozorňujú, že hladinu železa v krvi neovplyvňuje len genetika, ale aj strava. Diéta bohatá na železo sa podľa nich spájala s viacerými ochoreniami, ako je Parkinsonova choroba alebo rozličné ochorenia pečene.