Tip na článok
Privádzajú vás niektoré zvuky do šialenstva? Možno trpíte mizofóniou

Privádzajú vás niektoré zvuky do šialenstva? Možno trpíte mizofóniou

jf

Čo sa stane, ak počujete mľaskanie pri jedení, sŕkanie počas pitia, hlasné dýchanie, zívanie, pohmkávanie, klepkanie prstami, zvuky ťukania do klávesnice?

Ak vás tieto zvuky vytáčajú do nebies a vy máte túžbu zvuku uniknúť, môžete mať mizofóniu. Odborne "nenávidenie zvuku", mizofónia, je neuropsychologický stav, počas ktorého majú osoby na určité zvuky neprimerané negatívne reakcie, ktoré nemajú pod kontrolou.

Ľudia s mizofóniou môžu reagovať rôzne. Väčšina zvukov, ktoré im vadia súvisí s ústami alebo jedlom, dychom, zvukmi nosa, prstov alebo rúk. Dôkazy naznačujú, že táto averzia vzniká v detstve a časom sa zhoršuje. Najnepríjemnejšie sú im často zvuky, ktoré produkujú členovia rodiny. Kvôli tejto poruche sú spoločné rodinné obedy často tabu. Mizofonické odpovede na vzruchy majú tendenciu byť veľmi emocionálne. Najčastejšou odpoveďou na podráždenie je hnev, až po extrémne agresívnu reakciu. Ľudia trpiaci mizofóniou však môžu cítiť aj iné silné emocionálne reakcie: úzkosť, potrebu ujsť, až znechutenie. Fyziologické reakcie bývajú zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie, potenie sa, či svalové kontrakcie.

Dá sa predpokladať, že do určitej miery niektoré zvuky vadia každému jedincovi. Každý totiž podráždene reaguje napríklad na hlasný tresk alebo prenikavé kvílenie. Avšak ľudia s mizofóniou môžu reagovať na zvuky, ktoré sú všeobecne považované za príjemné - ako šepkanie alebo jemné dýchanie. Tiché zvuky môžu u mizofonikov znieť ako veľmi hlasné zvuky.

Vedci skúmali, či je mizofónia spojená s inými psychiatrickými alebo fyzickými stavmi, ako je tinnitus, obsedantno-kompulzívna porucha, poruchy príjmu potravy alebo posttraumatické stresové ochorenie. Dôkazy naznačujú, že aj napriek tomu, že niektoré z týchto porúch existujú spolu, žiadna z nich nedokáže úplne vysvetliť príznaky, čo naznačuje, že mizofónia je samostatná a nezávislá porucha.

Agresívni

Jednoducho len ignorovať nepríjemné zvuky pre mizofonikov nie je možné. Zdá sa, že selektívna pozornosť môže byť u ľudí s týmto stavom zhoršená, najmä, ak sú vystavení zvukom, ktoré im vadia. Štúdiou o mizofónii sa zistilo, že 29 percent mizofonikov bolo verbálne agresívnych pri počúvaní spúšťača, teda zvuku, ktorý im vadí. Ďalších 17 percent smerovalo svoju agresivitu k objektom. Malá, 14-percentná časť vzorky mizofonikov uviedla, že boli voči iným fyzicky agresívni, keď začuli svoj spúšťač.

Mizofonici tiež uviedli, že tento stav má taký negatívny vplyv na ich životy, že sa cielene vyhýbajú sociálnym situáciám. Niektorým sa rozpadli vzťahy a niektorí dokonca premýšľali o samovražde. Napriek tomu, že táto porucha bola zistená v roku 2001, stále máme pred sebou dlhú cestu ju pochopiť a dostať pod kontrolu.

Bohužiaľ, naše chápanie tohto stavu je v počiatkoch, a rovnako je to aj s liečebnými postupmi. Hoci niektoré dôkazy naznačujú, že pomôcť by mohla kognitívna behaviorálna terapia. Cieľom takejto terapie je zmeniť spôsob myslenia tak, aby sa pacient vyhol myšlienkam, ktoré ho obťažujú a spôsobujú reakciu. Súčasťou terapie je naučiť pacienta zvládať úzkosti a postupne zvyšovať mieru akceptácie zvukov, ktoré mizofonikovi vadia.

VIDEO Plus 7 Dní