Predstavte si, že by sa prví kolonisti Ameriky plavili naprieč Atlantikom so všetkým drevom potrebným na budovanie svojich obydlí v Novom svete. Znie to ako hlúposť. Načo na takú diaľku prenášať materiál, ktorý je voľne dostupný aj na mieste budúcej kolónie?

Nedovážať, ťažiť!

Rovnako uvažujú odborníci vyvíjajúci technológie, ktoré majú umožniť kolonizáciu vesmíru. V tomto prípade však v prvom rade pre náklady na vyzdvihnutie stavebného materiálu zo Zeme. Akékoľvek bremeno na palube kozmických plavidiel zvyšuje množstvo paliva, ktoré sa minie počas štartu a vzpierania sa zemskej gravitácii. Jeden kilogram vynesený do vesmíru v súčasnosti vyjde približne na 2 500 eur. Úvahy vedcov a inžinierov sa preto uberajú odlišným smerom. Namiesto vynášania stavebného materiálu do vesmíru ho chcú získavať priamo na mieste, kde budú vesmírne kolónie stáť.

Teoreticky by v tom nemal byť problém. Napokon, Mesiac vznikol z hmoty utvárajúcej sa Zeme, ktorú z nej pred miliardami rokov vymrštila zrážka s inou planétou. Jeho chemické a minerálne zloženie by teda malo pripomínať našu planétu, čo potvrdzujú aj doposiaľ získané vzorky mesačných hornín. Podľa výskumníkov z Arizonskej univerzity ťažba na mesačnom povrchu dokáže zabezpečiť vzácne zeminy, potrebné na zhotovovanie výpočtových technológií alebo medicínskej výbavy, titán pre rôzne zliatiny alebo drahé kovy ako zlato a platina. Aj hélium-3, izotop použiteľný ako palivo jadrových elektrární, ale extrémne vzácny na Zemi.

Bez luxusu

„Ťažba na Mesiaci sa však od tej pozemskej výrazne líši,“ upozorňuje inžiniersky geológ a člen výskumného tímu Moe Momayez. „Tu na Zemi máme k dispozícii neobmedzené množstvo energie, pomocou ktorej sa prebárame cez skaly. Pri ťažbe používame aj veľké množstvo vody,“ pripomína výskumník. „Na Mesiaci však musíme k ťažbe pristupovať v oboch prípadoch oveľa konzervatívnejšie. To znamená, že potrebujeme nové postupy.“

Momayez je veterán vo vývoji ťažobných technológií. Vyvinul napríklad postup, ktorý umožňuje prevŕtať sa nepoddajnými skaliskami päťkrát rýchlejšie než v minulosti. Na Mesiaci neplánuje použiť žiadne obrovské stroje, ale húfy malých, samostatne pracujúcich a dokonca učenlivých robotov.

„Chovatelia“ robotov

Roboty sa vyrobia, otestujú a „naučia“ efektívne ťažiť na Zemi. A následne transportujú na Mesiac, kde budú samostatne, bez potreby ľudského ovládania, ťažiť vybrané suroviny. Ba čo viac, vďaka svojej univerzálnosti pomôžu aj s výstavbou mesačnej kolónie. Keďže cieľom výskumníkov je vyvinúť lacné zariadenia, ktoré bude možné zhotoviť pomocou 3D tlačiarne, ťažobné roboty sa budú eventuálne produkovať priamo na Mesiaci a nebude treba dovážať ich zo Zeme.

„Svojím spôsobom sme ako farmári či chovatelia. Rozmnožíme tieto robotické kreatúry, takpovediac celú ich rodinu, s cieľom vykonávať isté úlohy,“ hovorí člen výskumného tímu Jekan Thanga. Húfy autonómnych robotov podľa neho výrazne odbremenia astronautov, ktorí sa tak budú môcť zameriavať na iné dôležité súčasti misie. „Pointou je zhotoviť roboty, aby sa postarali o všetku tú namáhavú, špinavú, nudnú, ale aj nebezpečnú prácu, aby sa astronauti sústredili na zaujímavejšie veci.“



Mars v Kalifornii

ri snahe o kolonizáciu mimozemských planét či satelitov vznikajú originálne nápady. S jedným z nich pred niekoľkými mesiacmi prišla francúzska spoločnosť Interstellar Lab. Tá plánuje v kalifornskej púšti Mojave vybudovať experimentálnu vesmírnu dedinu EBIOS, na ktorej si astronauti budú môcť natrénovať život na Marse.

Kolónia pre sto ľudí by okrem vedeckých mala slúžiť na komerčné účely. Pobyt podobný tomu na červenej planéte si budú môcť vyskúšať aj bežní smrteľníci - záujemcov vyjde týždeň vo vesmírnej dedine na tri- až šesťtisíc amerických dolárov.