Tip na článok
Peter Blaškovitš: Vedie Národné centrum zdravotníckych informácií.

Už sedem rokov nemáme pacientov s rakovinou a počet diabetikov klesá. Teda, aspoň podľa štatistík

Sme asi svetový unikát. Všade rastie počet nových diabetikov a u nás klesá. Onkologickí pacienti akoby tu ani neboli.

Galéria k článku (3 fotografie )
Slovensko - najzdravšia krajina?: Podľa štatistík to tak vyzerá. Akoby sme tu nemali cukrovku ani rakovinu.
Národné centrum zdravotníckych informácií: Sídli v lukratívnych priestoroch v centre mesta a zamestnáva dvesto ľudí.

Už sedem rokov nevieme, koľko Slovákov má rakovinu pľúc, prsníka či hrubého čreva, v akých štádiách im lekári chorobu zachytia a aká úspešná je ich liečba. Štatistiky má na starosti Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré zamestnáva viac ako dvesto ľudí a len na mzdy ročne minie tri a pol milióna eur.

Bez rakoviny

„Povedala by som vám, koľko pacientok s rakovinou prsníka diagnostikujeme v začiatočnom štádiu, ale nemám o tom potuchy, štatistiky sú staré sedem rokov, nebudem to komentovať,“ hovorí nám onkologička, s ktorou robíme rozhovor o liečbe nádorov prsníka. Onkológovia liečia pacientov najlepšie, ako vedia, ale vôbec netušia, či sa táto snaha a milióny eur za lieky nejako odzrkadľujú na výsledkoch. A čo diagnostika? Darí sa nádory zachytiť včas? Zlepšila sa prevencia?

Umierajú pacienti menej ako pred desiatimi rokmi? Na to vám nikto neodpovie. Štatistiky nie sú. Oslovili sme organizáciu, ktorá má jednu z hlavných pracovných náplní robiť zdravotné štatistiky. Národné centrum zdravotníckych informácií nemá o onkologických pacientoch dosť informácií. „Kompletné spracovanie onkologických dát je odborne i časovo náročná práca,“ hovorí Soňa Valášiková z tlačového oddelenia a vysvetľuje, že iba šesťdesiatpäť percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti posiela v termíne hlásenia o onkologických pacientoch. A ďalší problém je vraj stúpajúci počet chorých. „Ročne sa zvýši počet onkologických pacientov o tisíc,“ píše hovorkyňa. Národné centrum spracovalo údaje staré sedem rokov a rok 2011 je hotový na deväťdesiat percent.

Za rok 2012 im chýba asi desaťtisíc hlásení od zdravotníkov a tak ďalej s ďalšími rokmi. Valášiková však tvrdí, že sa nemáme za čo hanbiť. „Slovensko v porovnaní s inými krajinami nezaostáva,“ hovorí. Ako príklad uvádza Slovinsko, ktoré má komplexne spracované údaje za rok 2013. Česká republika vydala poslednú onkologickú štatistiku pred tromi rokmi. V porovnaní s Čechmi zaostávame o štyri roky, tak usúďte, či je to veľa, alebo málo.

Prečo vlastne potrebujeme štatistiku?

Zdravotné poisťovne majú svoje štatistiky a tie naznačujú, že rakoviny je viac najmä u mladých ľudí. Prečo sú to dôležité informácie? Napríklad kvôli prevencii. Ešte pred pár rokmi sme boli krajinou s najväčším výskytom rakoviny hrubého čreva. Nevieme, ako je to dnes, ale zrejme veľmi podobne. Štatistiky výskytu nádorov môžu byť silný argument na spustenie cieleného masového vyhľadávania rakoviny, takzvaného skríningového programu. Keby sme ho tu mali, ľudí v istom veku a riziku by niekto cielene vyzval, aby absolvoval také a také vyšetrenie. Kvalitný skríning môže zachrániť životy. Dnes je to na dobrovoľnosti a pripomínaní praktického lekára, že sa máte ísť dať vyšetriť. Ale plno pacientov nepríde ani k praktickému lekárovi.

Vývoj onkologických chorôb môže byť aj informáciou pre poisťovne a ministerstvo zdravotníctva, keď treba rozhodnúť, aký nový onkologický liek budú pacientom sprístupňovať. Potrebujeme viac lieky na nádory hrubého čreva alebo prsníka? Alebo treba posilniť liečbu melanómu? Nevieme. Čísla veľmi chýbajú aj lekárom, ktorí sa venujú onkológii. „Aktuálnejšie dáta týkajúce sa výskytu onkologických ochorení by sme privítali, je však nepochybné, že ich dosiahnutie si vyžaduje spoluprácu naprieč celým rezortom,“ napísala nám Martina Šoltésová, hovorkyňa Národného onkologického ústavu, ktorý má s Národným centrom pre zdravotnícke informácie rovnakého zriaďovateľa - ministerstvo zdravotníctva.

Cukrovka na ústupe

Diabetes je choroba, ktorej výskyt klesá možno v krajine zázrakov, ale asi nie u nás. Štatistiky centra pritom hovoria, že znižujeme počet chorých. K tomuto výsledku by nám gratuloval celý svet, napríklad aj Česká republika. Tam medziročne narastie počet diabetikov o tritisíc ľudí. Ak mali v Českej republike pred desiatimi rokmi päťdesiatšesťtisíc nových diabetikov ročne, dnes ich majú osemdesiattisíc.

A teraz si to porovnajme so Slovenskom. Pred tromi rokmi sme tu mali viac ako dvadsaťtisíc nových pacientov s diabetom 2. typu. Pred rokom to už bolo osemnásť a pol tisíca. Soňa Valášiková argumentuje tým, že diabetologické ambulancie dostatočne nenahlasujú povinné údaje a za posledných šesť rokov sa k nim dostali údaje len na deväťdesiat percent. Spolu s ministerstvom zdravotníctva lekárov a sestry urgujú, aby im údaje poslali.

Čo robí Národné centrum zdravotníckych informácií

Táto organizácia má aktuálne viac ako dvesto zamestnancov a ich počet každým rokom stúpa. Má viacero budov, tú hlavnú v centre Bratislavy.

Rozpočet na minulý rok bol takmer šestnásť a pol milióna eur, z toho sedem miliónov slúžilo centru na bežné výdavky, viac ako polovica na výplaty. Prioritou centra je elektronizácia zdravotníctva, takzvaný eHealth, ktorý má fungovať od januára budúceho roka. Hneď druhá najdôležitejšia úloha sú zdravotnícke štatistiky a ich publikovanie. Posledné publikácie, ktoré sú verejne dostupné, hovoria o aktuálnej drogovej závislosti, chorobách z povolania, obličkách, pohlavných chorobách, potratoch, samovraždách či psychiatrickej starostlivosti a spotrebe liekov. O kardiovaskulárnych chorobách, rakovine či diabete sa v publikáciách z minulého roku nedozviete nič.

VIDEO Plus 7 Dní